Jej fotografie majú jemne ponurý nádych, no zároveň v sebe nesú čosi úprimné a nevinné. Hovoríme o Ester Šabíkovej, mladej fotografke, ktoré nevymedzuje umenie fotografie na jeden konkrétny štýl. Pri jej tvorbe narážame na skutočne širokú škálu fotografických odvetví. A práve to je priamym dôkazom toho, že umenie nie je o konvenciách, ale o slobode.
Na svoje začiatky si spomína veľmi dobre. K fotografovaniu inklinovala už od mala, čo je poznať práve na kvalite jej záberov a na tom, ako citlivo sú vytvorené. „Otec mi rád rozpráva o jednej spomienke. Keď som bola asi v deviatej triede na základnej škole, boli sme ako rodina na výlete v Prahe. Ráno som veľmi skoro vstala len aby som mohla ísť s ním odfotiť ráno na Karlovom moste. Spomína na to so tak, že vedel že v tom bude niečo viac, lebo mňa z postele len tak niečo nedostane. A nieto ešte tak skoro ráno. A mal úplnú pravdu…“
To, že je Ester umeleckou dušou poprieť nemôžeme. Či už hovoríme o jej fotografiách, alebo o tom ako o nich rozpráva. Čo predstavuje inšpiráciu pre človeka, ktorého zábery by pokojne mohli konkurovať tým v časopise Vouge? „Prítomnosť no zároveň, v istom zmysle aj minulosť. Všetko čo ma obklopuje. Moje vlastné prežívanie a čas medzi snením a realitou.“ V aktuálnej dobe, kedy sa takmer všetky druhy umenia sťahujú na internet, je skutočne krásne vidieť, že niekto sa svojmu remeslu venuje aj tradične.
Mladá fotografka je retro-dieťaťom modernej doby. „Nerada zasahujem do fotografií. Tým, že fotím prevažne na filmový materiál, obrazy, ktoré vznikajú, vnímam za hotové a len veľmi jemne ich korigujem,“ dodáva Ester.
Nahlásiť chybu v článku