Do cieľa sa takmer nedostali a po návrate museli zostať v karanténe. Toto ste o prvom pristátí na Mesiaci nevedeli

Je niečo po 20. hodine greenwichského času. 20. júl 1969 sa navždy zapisuje do histórie USA, vesmírneho výskumu aj celého ľudstva. Minúty napätia, roky príprav, výskumu a obrovské množstvo ľudských aj finančných zdrojov. Lunárny modul v poradí piateho pilotovaného letu programu Apollo pristáva na povrchu prirodzeného satelitu Zeme. „Orol pristál“, ozýva sa v priamom prenose v riadiacom stredisku NASA z povrchu Mesiaca Neil Armstrong. Je presne 20:17:39.

56. výročie pristátia ľudskej posádky na povrchu Mesiaca by sme si dnes nepripomínali nebyť temnejšej stránky príbehu o doposiaľ azda najväčšom úspechu vo vesmírnom výskume, píše portál NASA. Príbeh Neila Armstronga, Michaela Collinsa a Edwina „Buzz“ E. Aldrina Juniora sa totiž začal písať oveľa skôr, a to bez toho, aby v ňom akokoľvek figurovali. Prvý človek na Mesiaci mal len sedemnásť rokov, keď sa medzi Spojenými štátmi americkými a Sovietskym zväzom rozpútala studená vojna, ktorá bola katalyzátorom obdobia známeho ako vesmírne preteky.

Sovietske zázraky

Studená vojna začala v roku 1947, vesmírne preteky o 10 rokov neskôr. Už v roku 1955 ale Spojené štáty americké oznámili zámer vypustiť na obežnú dráhu Zeme prvú umelú družicu. Američania, možno ešte trošku zaslepení strategickým víťazstvom v kórejskej vojne, netušili, ako ďaleko sú vo svojom vlastnom výskume medzikontinentálnych balistických rakiet Sovieti.

Krátko po USA oznámil zámer o vypustení umelej družice aj Sovietsky zväz. 4. októbra 1957 do vesmíru štartuje Sputnik 1 a svet jasá. O dva mesiace nato sa USA pokúšajú vypustiť na obežnú dráhu vlastnú raketu. Exploduje ešte na štartovacej rampe. Američania sa prerátali a hneď od začiatku pozerali vo vesmírnych pretekoch na sovietsky chrbát.

Foto: NASA, CC BY-SA 4.0, via Wikimedia Commons

Kým sa Američanom podarilo do vesmíru vypustiť svoj prvý satelit Explorer 1, Sovietsky zväz mal už za sebou úspešný let so Sputnikom 2. Na jeho palube vyslali Sovieti do kozmu aj prvého živého tvora. Symbolom technologickej vyspelosti východného bloku sa tak na konci roka 1957 stala Lajka. Dominanciu vo vesmírnom výskume potom Sovietsky zväz ukazuje opäť v roku 1961 a tentoraz zasadzuje takmer smrteľný úder. Vo Vostoku 1 letí do kozmu prvý človek v histórii. Jurij Gagarin je hrdinom Sovietskeho zväzu. Američania sa musia pripraviť na najhoršie. Buď sa stane zázrak, alebo vesmírne preteky ani len nedobehnú, informuje portál Britannica.

Na Mesiaci pristaneme ešte v tomto desaťročí

Na začiatku 60. rokov Američania vedia, že ak chcú Sovietsky zväz vo vesmírnych pretekoch dobehnúť, musia to urobiť vo veľkom štýle. Na univerzitnom štadióne v americkom meste Houston sa 12. septembra pred dav ľudí a televízne kamery postaví úradujúci prezident Spojených štátov amerických John. F. Kennedy a oznamuje historický moment. Rozhodli sme sa pristáť na Mesiaci.

Vybrali sme si dosiahnuť povrch Mesiaca a bezpečne sa vrátiť na Zem ešte v tomto desaťročí – nie preto, že je to jednoduché, ale preto, že je to náročné. Jeden z prvých dôležitých Kennedyho prejavov splnil svoj účel. Amerika sa spája a sústreďuje na dosiahnutie historického momentu.

Nasledujúci rok vybudovali Spojené štáty americké Johnsonovo vesmírne stredisko v Texase aj Kennedyho vesmírne stredisko na Floride. Americký národný úrad pre letectvo a vesmír, známy ako NASA, čerpal v nasledujúcich rokoch viac ako 4 % federálneho rozpočtu. Do mesačnej misie však neprúdili len obrovské finančné zdroje. Na úlohe dostať na povrch Mesiaca prvého človeka sa spolupodieľalo viac ako 400-tisíc ľudí, píše Air and Space.