Občas sa nazdávame, že všetko, inokedy zas priznávame, že vcelku nič. Americký spisovateľ Kurt Vonnegut kedysi napísal: „Pravdou je, že toho o živote vieme len veľmi málo, nevieme, ktoré správy sú dobré, a ktoré tie zlé.“ Narážal tým na to, že každá minca má dve strany a situácia sa môže zvrtnúť zo sekundy na sekundu, zo zlej na dobrú, aj naopak.

Napriek tomu si však väčšina z nás jednoducho nedokáže pomôcť a všetko vidíme buď ako čierne alebo biele, dobré alebo zlé. Aby sme niečo dokázali pochopiť, potrebujeme to zaškatuľkovať, zaradiť do istej kategórie. Keď už máme všetko zatriedené, sme presvedčení o tom, že zlé správy nás môžu prekvapiť na každom rohu, dalo by sa teda povedať, že žijeme v očakávaní zlého.

Čoraz viac ľudí trpí úzkosťami

Tie sa však zakladajú na strachu z udalostí, z ktorých väčšina sa nikdy neodohrá. Niektorí psychológovia tvrdia, že ľudia trpiaci úzkosťami sa boja piatich kategórií vecí, pričom len jediná z nich sa zakladá na realite, zvyšné štyri sú imaginárne. Predstavte si to, len 8 percent času venujeme obavám, ktoré sú opodstatnené, celý zvyšok zaberajú strachy úplne nepodstatné.

Olej do ohňa prilieva podľa odborníkov internet

Aj keď nám mal život uľahčiť, vedieť, čo sa deje v každej sekunde v každom kúte sveta nám vôbec neprospieva. Denne vidíme katastrofy, ktoré pripravili o život obrovské množstvá ľudí a spôsobili nešťastie, aké si ani nedokážeme predstaviť. Keď to všetko vidíme, začneme sa strachovať o to, že práve my budeme ďalšou obeťou.

Čo ak nás zastihne zemetrasenie, čo ak prídu záplavy alebo niekto odpáli nálož? Nemáme istotu, že náš sused nie je vrah, nemôžeme vedieť, kedy prídu najbližšie záplavy, napriek tomu sa však bojíme takmer vždy a všetkého možného aj nemožného.

Rada Senecu

Faktu, že myseľ človeka je príliš často zamestnaná strachom, si bol veľmi dobre vedomý aj stoický filozof Seneca. V jednom zo svojich diel sa vyjadril: „Keď sa zviera ocitne zoči-voči nebezpečenstvu, ujde do bezpečia. Keď však nebezpečenstvo pominie, zviera sa viac nebojí. Človek je však mučený minulosťou a tým, čo sa ešte len môže stať. Pamäť nám slúži príliš dobre a neustále nám pripomína prežitú agóniu a pripravuje nás na ďalšiu.“

Seneca narážal na fakt, že nežijeme v prítomnosti, ale neustále sa pohybujeme medzi minulosťou a budúcnosťou, medzi tým, ako nám bolo ublížené a ako nám ešte len ublížené môže byť. Naša predstavivosť nás vie potrápiť omnoho viac, ako samotná realita. Preháňame a očakávame smútok aj tam, kde nemá miesto.

Seneca vedel aj to, že ľahšie je niečo povedať, ako vykonať, napísal preto prácu aj o tom, ako rozlíšiť opodstatnený strach od iracionálneho: „Ako často sa stalo niečo neočakávané? Ako často sme niečo očakávali a predsa sa to nestalo? A ako nám to kedy pomohlo vyjsť v ústrety vlastnému utrpeniu? Aj nešťastie je vrtkavé. Možno príde, možno nie, zatiaľ tu však nie je, tešte sa teda z toho dobrého, čo máte práve okolo seba.“

Skutočné šťastie spočíva v schopnosti odpútať sa od minulosti, neočakávať nič budúce, len si užívať daný moment a tešiť sa z toho, čo máme.

Kľúčom ku šťastiu je život tu a teraz, bez toho, aby sme sa zaoberali neistotou budúcnosti. Nech príde čokoľvek, zvládnete to.

Pozri aj: Viete, ako spoznáte hlúpeho človeka? Freud má skvelú radu, ktorú zhrnul do jedinej vety

psychology-spot