Foto: pexels.com

Henrieta Balázsová / /
Možno budete ľutovať, že ste ho nepoznali skôr.

Nikdy však nie je neskoro na to, aby ste ho začali používať. A ak tak urobíte, sami sa presvedčíte o tom, že naozaj funguje — a to priam dokonale. 

Je veľmi pravdepodobné, že v nejakej online diskusii ste sa už niekedy s niekým ocitli v nie práve najpríjemnejšej slovnej prestrelke. Ako ste ste isto všimli, ľudia sú v písanom prejave mimoriadne odvážni, no zároveň platí, že presvedčiť ich o tom, že sa mýlia, je mimoriadne náročné. Možno už aj vám napadlo, že oveľa jednoduchšie by to bolo osobne — pri komunikácii zoči-voči, ktorej sa mnohí ľudia tak veľmi snažia vyhýbať.

Týmto fenoménom sa začali zaoberať aj Juliana Schroeder z UC Berkeley a Nicholas Epley a Michael Kardas z University of Chicago. Podnetom bol pre nich zážitok jedného z nich. Jeden z vedcov si totiž v novinách prečítal príhovor istého politika, s ktorým však absolútne nesúhlasil a považoval ho za absolútne nezmyselný. O to viac bol však prekvapený, keď rovnakého politika s rovnakým príhovorom počul v jednej relácii v rádiu. Hovoril to isté, no zrazu sa mu to až také nezmyselné nezdalo. Ako je to možné?

Photo by brotiN biswaS from Pexels

Tím vedcov to skutočne zaujalo a rozhodli sa tomu venovať svoju plnú pozornosť. Tak vznikla štúdia publikovaná v Psychological Science. Predchádzal jej skutočne zaujímavý výskum, v rámci ktorého vedci požiadali 6 ľudí o nahranie videozáznamu, v ktorom budú hovoriť o svojom názore na rôzne kontroverzné témy. Dvaja teda hovorili o potratoch, dvaja o boji Afganistanu a USA a dvaja o “boji” country hudby a rapu. 

Následne tieto videá hodnotili participanti, každá skupina však dostala k dispozícii iný výstup. Jedna skupina partcipantov obdržala kompletné video, teda obraz+zvuk. Ďalšia dostala k dispozícii len audiozáznam a posledná skupina mala možnosť prečítať si len prepis tohto videa, nevideli teda ani obraz a nepočuli ani zvuk, o danom názore si mohli len prečítať. 

Následne bolo ich úlohou na istej bodovej škále ohodnotiť intelekt rečníka, ďalej to, nakoľko bol milý, kultivovaný, racionálny, povrchný a podobne. Vedci pri tom dospeli k veľmi zaujímavému zisteniu. Ľudia, ktorí názory len čítali, rečníkov väčšinou “dehumanizovali”, teda ich považovali za malo milých, neobjektívnych a podobne. Rovnakí rečníci však boli ohodnotení ako milí či rozhľadení v prípade, ak ich ľudia videli alebo čo i len počuli. 

Photo by Min An from Pexels

Vedcov výsledky tak prekvapili, že rovnaký experiment, len s inými témami zopakovali ešte viackrát. Výsledky sa však zakaždým potvrdili. To, čo z toho plynie, už pravdepodobne tušíte.

Ak si teda chcete získať niekoho dôveru, prípadne ak od niekoho potrebujete nejakú láskavosť, nikdy to neriešte mailom alebo SMS-kou. Ak je to čo i len trochu možné, vždy trvajte na osobnom stretnutí — keď vás totiž niekto vidí a počuje “naživo”, nielenže vám viac dôveruje, ale dokonca aj niekoľkonásobne narastá pravdepodobnosť, že vašej požiadavke vyhovie. 

curiosity
Všetko začína v tvojej hlave
0
Komentovať (0)