Tabah EN, Nsagha DS, Bissek AZ, Njamnshi AK, Braschi MW, Pluschke G, Boock AU, CC BY 4.0, via Wikimedia Commons

V Austrálii pribúda čoraz viac prípadov nákazy mäsožravou baktériou.

Aj keď hlavnou témou je už viac ako rok šírenie koronavírusu, lekárom robia starosti aj ďalšie nepríjemné ochorenia. Napríklad v Austrálii bojujú s baktériou, ktorá požiera mäso a pacientom necháva na tele nepríjemné otvorené rany.

Na rukách a na nohách sa tvoria otvorené rany

Ako informuje portál BBC, Adam Noel si všimol, že má na členku podráždenú pokožku. Neprikladal tomu žiadnu váhu, po dvoch týždňoch sa to však zhoršilo. Vybral sa preventívne k lekárovi. Keďže sú však nemocnice zaplavené pacientmi nakazenými koronavírusom, lekár ho poslal domov s tým, že podráždenie určite čoskoro pominie. Ako však píše portál The Science Times, po niekoľkých týždňoch bola cez obrovskú otvorenú ranu viditeľná Achilova šľacha.

Adam sa opäť ocitol v nemocnici a po niekoľkých vyšetreniach nakoniec lekári zistili, že muž trpí Buruliho vredom, bakteriálnym ochorením, ktoré môže mať pri zanedbaní trvalé následky. Ochorenie je spôsobené baktériou Mycobacterium ulcerans a vo vážnych prípadoch postihuje nielen kožu, ale môže zasiahnuť aj kosti. Ľudia sa týmto ochorením zvyčajne nakazia v tropických krajinách.

See individual image files for full source documentation. Authors list:File:Category I Buruli ulcer.tif – Barogui YT, Sopoh GE, Johnson RC, de Zeeuw J, Dossou AD, Houezo JG, Chauty A, Agossadou D, Edorh PA, Asiedu K, van der Werf TS, Stienstra YFile:Severe Buruli ulcer – Australia.tif – Yerramilli A, Tay EL, Stewardson AJ, Kelley PG, Bishop E, Jenkin GA, Starr M, Trevillyan J, Hughes A, Friedman ND, O’Brien DP, Johnson PDRFile:Category III Buruli ulcer.tif – Marion E, Carolan K, Adeye A, Kempf M, Chauty A, Marsollier L, CC BY 4.0, via Wikimedia Commons

Baktéria spôsobuje, že sa na pokožke rúk a nôh tvoria bezbolestné vredy. Ak však nie sú liečené, môžu vzniknúť trvalé deformity. Ako informuje CDC, z 33 krajín, kde sa ochorenie vyskytuje, je v 15 hlásených 5 000 až 6 000 prípadov ročne.

Ochorenie šíria pravdepodobne vakoveverice

Vedci si myslia, že za šírenie ochorenia sú zodpovedné najmä vakoveverice. Ich prirodzené prostredie sa však každým rokom zmenšuje. To spôsobuje, že dochádza k častejšiemu stretu vakoveveríc a človeka, a teda aj k častejšiemu prenosu ochorení. Adam Noel napríklad žije v oblasti, ktorá je obľúbenou dovolenkovou destináciou v Melbourne. Človek by tu výskyt takýchto ochorení príliš neočakával. Pravdou však je, že v posledných rokoch sa počet prípadov strojnásobil.

Foto: unsplash

Ako informuje portál Health, v austrálskej Viktórii bolo v roku 2014 nahlásených len 65 prípadov nákazy mäsožravou baktériou. V roku 2019 ich už bolo 299 a za minulý rok ich bolo nahlásených 218.

Problémom je navyše aj fakt, že ochorenie je pre vedcov stále do značnej miery záhadou. Aj dnes majú viac otázok ako odpovedí. Odborníkov napríklad zaujíma, aký je presný mechanizmus prenosu ochorenia zo zvieraťa na človeka. Čím viac informácií majú lekári k dispozícii, tým efektívnejšie dokážu ochorenie liečiť a mať pod kontrolou jeho šírenie. Mnoho ochorení však kvôli koronavírusu ustupuje do úzadia a venuje sa im len málo pozornosti.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )