V pondelok si Slovensko pripomína Deň boja za slobodu a demokraciu. Po novom tento štátny sviatok nie je dňom pracovného pokoja. Viaceré samosprávy, školy či súkromné firmy si napriek tomu plánujú uctiť odkaz Novembra ’89 voľnom.
Avizované sú tiež občianske i politické zhromaždenia, ale aj spomienkové podujatia. Obchody môžu byť otvorené. Vlaky Železničnej spoločnosti Slovensko budú premávať ako v bežný pracovný deň.
Ako reagujú mestá, obce a samosprávy
Mimoriadne pracovné voľno dostali zamestnanci viacerých miest, obcí aj samosprávnych krajov. Bratislavský magistrát chce podobne ako iné inštitúcie či firmy zachovať tento deň ako „priestor na zamyslenie, vďaku a úctu k hodnotám, na ktorých stojí naša slobodná spoločnosť“.
Sviatok si pripomenú aj v ďalších mestách, ako sú Trnava, Prešov, ale aj Dubnica nad Váhom alebo Lučenec. Zatvorené budú napríklad úrady Košického či Banskobystrického samosprávneho kraja. Ovplyvniť to môže aj vyučovanie na materských, základných a stredných školách, ako aj fungovanie ďalších mestských a krajských organizácií.
Opozičné hnutia a občianske iniciatívy plánujú zhromaždenia. Zhromaždenie pod názvom Nevezmú nám november zvoláva v hlavnom meste opozičné hnutie PS spolu s SaS, KDH a mimoparlamentnými Demokratmi. Protesty v rôznych mestách Slovenska avizuje aj opozičné Hnutie Slovensko. V Bratislave ohlásilo protest aj občianske združenie Mier Ukrajine. Zhromaždenia, pietne spomienky a pochody sú plánované vo viacerých mestách na Slovensku. Súčasťou programu sú aj viaceré podujatia rozmiestnené počas celého dňa.
V popoludňajších hodinách sa uskutočnia protesty v Banskej Bystrici v parku pod Pamätníkom SNP, v Trnave, Žiline, Prešove, Skalici, Martine, Humennom a opäť aj v Banskej Bystrici, kde ich organizuje iniciatíva Nie v našom meste a Hnutie Slovensko. V Bratislave sa na Námestí slobody popoludní a podvečer uskutoční najprv opozičné zhromaždenie strán PS, SaS, Demokrati a KDH, po ktorom bude nasledovať ďalšie zhromaždenie občianskeho združenia Mier Ukrajine spolu s viacerými občianskymi iniciatívami a politickými subjektmi. V Košiciach sa pri Dolnej bráne koná občianske zhromaždenie pod názvom 17. november.
Okrem protestov sa počas dňa uskutočnia aj sprievodné akcie. Ráno sa začína Beh za slobodu zo Sadu Janka Kráľa v Bratislave do rakúskeho Bergu a späť. Predpoludním sa na Gagarinovej ulici v Bratislave koná pietna spomienka pri Centrálnom pamätníku popravených a umučených politických väzňov. Poobede prebehne pietna spomienka pri Pamätníku Brána slobody v Devíne, študentský pochod za slobodu a demokraciu pred aulou Maxima Technickej univerzity v Košiciach a slávnostné odhalenie Pamätníka novembra 1989 na bratislavskom Námestí slobody.
V Banskej Bystrici sa zároveň koná pochod Nie v našom meste od Čierneho obelisku k Pamätníku SNP a večer sa v tamojšom kultúrnom centre Záhrada uskutoční diskusia Odkazy novembra 1989 s podtitulom Ozveny minulosti či realita súčasnosti.
Univerzity sa hlásia k odkazu Novembra ’89
K odkazu 17. novembra sa prihlásila aj väčšina univerzít. Rektorské voľno avizovali Univerzita Komenského v Bratislave, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Katolícka univerzita v Ružomberku, Žilinská univerzita v Žiline, Trnavská univerzita v Trnave, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre a ďalšie univerzity. Technická univerzita v Košiciach pripravila pre študentov diskusie, prednášky a sprievodný program.
K spomienke na udalosti Novembra ’89 sa udelením voľna svojim zamestnancom pridali aj mnohé súkromné firmy z rôznych odvetví. Sú medzi nimi banky, knižné vydavateľstvá, kaviarne, reklamné agentúry, kvetinárstva i súkromné zdravotnícke kliniky.
Opozičné hnutia a občianske iniciatívy plánujú zhromaždenia
Zhromaždenie pod názvom Nevezmú nám november zvoláva v hlavnom meste opozičné hnutie PS spolu s SaS, KDH a mimoparlamentnými Demokratmi. Protesty v rôznych mestách Slovenska avizuje aj opozičné Hnutie Slovensko. V Bratislave ohlásilo protest aj občianske združenie Mier Ukrajine. Zhromaždenia, pietne spomienky a pochody sú plánované vo viacerých mestách na Slovensku.
Brutálny zásah na Národnej triede odštartoval historický zlom
Brutálny zásah bezpečnostných zložiek ministerstva vnútra proti študentskej manifestácii na pražskej Národnej triede pred 36 rokmi pobúril verejnosť. Do ulíc v nasledujúcich dňoch vyšli státisíce ľudí. Táto spontánna reakcia verejnosti, ktorá sa zvykne nazývať aj Nežnou revolúciou, urýchlila pád komunistického režimu vo vtedajšom Československu.
Na pražskom Albertove sa v piatok 17. novembra 1989 zišlo asi 15-tisíc českých a slovenských študentov, aby si pripomenuli zatvorenie českých vysokých škôl nacistickým Nemeckom v roku 1939. Po skončení zhromaždenia sa veľká časť študentov spoločne vydala ulicami mesta smerom k Václavskému námestiu a dožadovali sa demokratických zmien.
Na Národnej triede im cestu z oboch strán zatarasil kordón príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, ktorí boli už od rána v pohotovosti. Demonštrantov vyzvali na rozchod a jednotky špeciálneho určenia začali demonštrantov surovo biť obuškami a zatýkať. Uzavretý priestor sa dal opustiť len cez takzvané „uličky“, v ktorých sa brutálnej bitke taktiež nedalo vyhnúť.
Ako sa o zásahu dozvedala verejnosť
O násilnom policajnom zásahu proti študentom sa cez víkend verejnosť postupne dozvedala od prítomných očitých svedkov, ale aj zo zahraničného vysielania. V mníchovskom rádiu Slobodná Európa odznela aj falošná informácia o smrti jedného študenta. Oficiálnym, komunistami ovládaným médiám, ktoré o zásahu najprv mlčali a neskôr situáciu zľahčovali a skresľovali, vtedy nikto nedôveroval.
Impulzy zo zahraničia a rastúca aktivizácia ľudí
Obyvatelia už mesiace predtým vnímali dianie v okolitých krajinách uvoľňovanie režimu v Maďarsku, volebný úspech opozičnej Solidarity v Poľsku, či pád Berlínskeho múru v rozdelenom Nemecku. Verejnosť sa začala aktivizovať, odmietala sa už dať zastrašiť. Na Národnú triedu, kde sa zásah odohral, chodili ľudia už od nasledujúceho sobotného rána zapaľovať sviečky.
Vlna nevôle, ktorú vyvolali informácie šíriace sa medzi verejnosťou, sa už nedala zastaviť. Divadlá rušili predstavenia, študentskí lídri sa rozhodli požiadať o podporu ostatné vysoké školy. Zrodila sa myšlienka celoštátneho študentského štrajku.
V Bratislave sa v nedeľu 19. novembra stretli umelci a disidenti v budove Umeleckej besedy, kde založili hnutie Verejnosť proti násiliu. V Prahe medzitým vzniklo Občianske fórum. Dve nekomunistické hnutia, ktoré neskôr spolu so študentmi organizovali po celej krajine mohutné demonštrácie, sa postavili do čela týchto protestov.
Začiatok štrajku na vysokých školách
Študenti bratislavských vysokých škôl sa do štrajku zapojili v pondelok ráno 20. novembra. V Bratislave sa vytvorili dve študentské centrá. Jedno na Univerzite Komenského, druhé v budove Divadelnej fakulty VŠMU na vtedajšej Jiráskovej dnes Ventúrskej ulici. V nasledujúcich hodinách sa k štrajku pripájali vysoké školy a divadlá v ďalších slovenských mestách.
V celom Československu sa začali v uliciach a na námestiach pravidelne zhromažďovať obyvatelia. Vyjadrovali solidaritu so štrajkujúcimi študentmi a hercami, požadovali spoločenské a politické zmeny. Do ulíc ich v nasledujúcich dňoch prichádzali státisíce. Totalitná moc zatiaľ zvažovala nasadenie armády a ozbrojených jednotiek Ľudových milícií proti protestujúcim.
Situácia sa zmenila 23. novembra po mítingu s robotníkmi v pražskom strojárenskom podniku ČKD, na ktorom robotníci vypískali komunistického funkcionára Miroslava Štěpána a pripojili sa k demonštrujúcim na Václavskom námestí v Prahe. Československé komunistické vedenie pochopilo, že stratilo podporu robotníckej triedy, na ktorú sa dovtedy odvolávali.
Pád totality a historický význam udalostí
Novembrové udalosti v roku 1989, nazývané aj Nežná revolúcia, viedli k pádu totality v krajine. Vtedajší československý federálny parlament 29. novembra 1989 zrušil ústavný článok, ktorý komunistickému režimu túto moc zabezpečoval, a umožnil tak vznik nových politických strán a politickej plurality.
Nahlásiť chybu v článku