Rast cien a zhoršujúca sa ekonomická situácia výrazne menia správanie slovenských domácností. Najnovší prieskum agentúry MNForce pre Asociáciu moderných benefitov ukazuje, že tlak na rodinné rozpočty sa už citeľne premieta aj do kvality stravovania. Viac než polovica pracujúcich Slovákov, konkrétne 55 percent respondentov, uviedla, že v dôsledku šetrenia a ekonomickej situácie sa ich strava zhoršila.
Prieskum zároveň naznačuje, že čoraz väčšia časť obyvateľov hľadá úspory za hranicami Slovenska. Takmer 80 percent opýtaných z prihraničných regiónov nakupuje potraviny v zahraničí minimálne raz mesačne. V prepočte ide o takmer trištvrte milióna ľudí. Dôsledky sú výrazné nielen pre slovenský maloobchod, ale aj pre verejné financie. Podľa údajov z prieskumu minú Slováci ročne na potraviny v zahraničí približne 670 miliónov eur, pričom štát prichádza len na DPH o takmer 120 miliónov eur.
Rozhoduje cena
Z údajov vyplýva, že cena sa pri nákupoch stáva rozhodujúcim faktorom. Väčšina respondentov, približne 65 percent, sa snaží hľadať kompromis medzi kvalitou a cenou, no až 31,5 percenta Slovákov priznáva, že pri nákupoch siaha výlučne po najlacnejších produktoch. Šetrenie sa výrazne prejavuje aj v stravovacích návykoch mimo domácnosti. Takmer polovica opýtaných, konkrétne 46,8 percenta, obmedzila návštevy reštaurácií či food courtov. Viac ako 40 percent ľudí zároveň uvádza, že pri nákupe potravín rozhoduje už iba cena bez ohľadu na kvalitu, alebo si jedlo do práce nosia výhradne z domu.
Ekonomický tlak sa podľa prieskumu začína prejavovať aj na samotnej skladbe jedálnička. Viac ako tretina respondentov deklarovala, že si nemôže dovoliť pestrú stravu vrátane ovocia či rýb. Takmer štvrtina ľudí dokonca priznala, že začala vynechávať niektoré jedlá, ktoré boli ešte donedávna bežnou súčasťou ich dňa, vrátane raňajok, obedov alebo večerí.
Cezhraničné nákupy pritom nie sú motivované len nižšími cenami. Slováci rozlišujú jednotlivé susedné krajiny podľa toho, čo od nákupu očakávajú. Do Poľska a Českej republiky cestujú predovšetkým za lacnejšími potravinami, pričom nižšie ceny uviedlo 62,3 percenta respondentov pri Poľsku a 53,3 percenta pri Česku. Rakúsko je naopak spojené najmä s vyššou kvalitou potravín, so širším sortimentom či s dostupnosťou značiek, ktoré na Slovensku chýbajú. Vyššiu kvalitu ako hlavný dôvod nákupov v Rakúsku označilo 58,3 percenta opýtaných.
Čo Slováci nakupujú?
Najčastejšie sa v zahraničných nákupných košíkoch objavujú mlieko a mliečne výrobky, ktoré uviedlo viac ako 57 percent respondentov. Nasledujú mäsové výrobky, pečivo a ďalšie potraviny dennej spotreby. Zo segmentu nepotravinového tovaru dominujú čistiace prostriedky, kozmetika a oblečenie.
Prieskum zároveň ukázal, že Slováci za hranicami nenakupujú len drobnosti. Viac než polovica respondentov minie pri jednom nákupe od 50 do 99 eur a takmer štvrtina presiahne hranicu 100 eur na jeden nákup. V súčte ide o približne 13 miliónov eur týždenne, ktoré odtekajú do zahraničných obchodov.
Výsledky prieskumu zároveň otvárajú širšiu diskusiu o konkurencieschopnosti slovenského maloobchodu a potravinárstva. Slovensko má vzhľadom na svoju geografickú polohu a veľký počet obyvateľov v prihraničných regiónoch prirodzené predpoklady na cezhraničné nakupovanie. V prihraničných okresoch žije viac ako 3,2 milióna ľudí, čo z tejto témy robí významný ekonomický problém. Otázkou tak zostáva, akými opatreniami dokáže štát zatraktívniť nákupy v domácich obchodoch, podporiť domácich producentov a obmedziť ďalší odliv peňazí do zahraničia.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku