Slovenská politika so sebou opäť priniesla nezabudnuteľné momenty z parlamentu, zo sociálnych sietí či z verejného diania. Udalostí bolo toľko, že je mimoriadne náročné popísať všetky. Prinášame vám preto aspoň súhrn tých najvypuklejších.
Nová slovenská hymna
Prvou novinkou na Slovensku bolo predstavenie novej národnej hymny. Tú ste mohli počuť už o polnoci, keď mala premiéru na Dvojke, kanáli Slovenskej televízie. Jej príprava prebiehala minulý rok a pod palcom ju mal hudobník Oskar Rózsa, ktorého touto úlohou poverilo Ministerstvo kultúry SR.
Nová hymna sa od tej pôvodnej výrazne nelíši. Text aj melódia zostali rovnaké, úvod hymny je však v slávnostnejšej forme, tempo piesne je pomalšie a na konci je pridaný zvuk tradičného slovenského hudobného nástroja – fujary.
Celý projekt stál štátny rozpočet 46 500 eur, z toho 20 000 putovalo do peňaženky hudobníka ako autorská odmena.
Hoci by sa dalo očakávať, že nová hymna sa začlení medzi naše národné symboly, opak je pravdou. Ak by sme nerátali jej premiéru v televízii na Nový rok, tak na žiadnych významných udalostiach nehrala. Príkladom sú Majstrovstvá sveta v hokeji 2025, keď nová slovenská hymna nebola pustená ani raz. Podľa ministerstva kultúry sa zatiaľ môžu používať obe verzie.
Rózsa má po zviditeľnení sa cez novú hymnu za sebou niekoľko káuz. Okrem toho, že v súčasnosti prekvapivo pôsobí na Ministerstve obrany SR, upriamil na seba pozornosť komunikáciou na Telegrame, kde urážal viaceré známe osobnosti, politikov, médiá či kritikov, alebo stretnutím s väzobne stíhaným extrémistom Danielom Bombicom.
Novela Trestného zákona a zvýšené krádeže v obchodoch
Predajne tento rok zažívajú bezpochyby najťažšie chvíle, čo sa týka bezpečnosti. Od tohto roku začala platiť kontroverzná novela Trestného zákona, ktorá napríklad upravila trestné sadzby za krádeže či korupciu. Hranica, ktorá určovala trestný čin pre krádež, sa zvýšila z 266 € na 700 eur.
Najväčším problémom podľa opozície aj odborníkov je, že sa odstránil tzv. horalkový paragraf, ktorý zrušil postihy za opakované drobné krádeže. Zlodeji tak mohli kradnúť opakovane a riskovať iba pokutu, ak sa zmestili do hranice 700-eurovej hodnoty tovaru. Aj preto sa za tento rok výrazne zvýšil počet krádeží a následne aj útoky na predajcov.
Po kritike opozície, odborníkov aj generálneho prokurátora Maroša Žilinku parlament schválil novelu a znovu zaviedol horalkový paragraf, podľa ktorého môže byť páchateľ po troch preukázaných krádežiach odsúdený na odňatie slobody až do výšky dvoch rokov či miernejší trest.
Premiér v Hanoji a zlatá vaňa
Od začiatku roka sa bezpochyby sťažil život nejednému Slovákovi. Zvýšenie DPH na 23 % spôsobilo zdraženie drvivej väčšiny tovarov, a tým následné zhoršenie ekonomickej situácie viacerých rodín na Slovensku. Aj preto opozíciu v tom čase pobúrilo zistenie, že sa predseda vlády Robert Fico nachádza vo vietnamskom Hanoji a podľa Igora Matoviča a poslancov z Hnutia Slovensko si užíva v jednom z najluxusnejších hotelov v krajine.
Symbolom tohto momentu sa stala zlatá vaňa, ktorá bola v hotelovej izbe a vedľa jednej sa odfotili aj opoziční poslanci. Podľa nich stál celý premiérov výlet do Vietnamu viac ako 200-tisíc eur.
Výpadok katastra
Začiatok roka priniesol tiež najvážnejší výpadok katastra vôbec. Mohol za to kybernetický útok na Úrad geodézie, kartografie a katastra (ÚGKK), ktorý úplne obmedzil fungovanie katastra a tým pozastavil aj realitný trh. Hackeri od našej vlády požadovali výkupné vo výške niekoľko miliónov dolárov.
Po niekoľkých dňoch štát spustil tzv. núdzový kataster, ktorý mal aspoň čiastočne nahradiť kataster. Postupom času sa začal kataster a jednotlivé pobočky úradu obnovovať.
Kybernetický útok zároveň odhalil slabé bezpečnostné zabezpečenie ÚGKK, ktorého vedenia sa následne vzdal vtedajší šéf Juraj Celler. Predchádzali tomu výzvy na odstúpenie dokonca aj od premiéra Fica. Podľa opozície Celler poslancom nevedel odpovedať na viacero dôležitých otázok o ďalšom fungovaní katastra – napríklad to, kedy bude plne funkčný.
Veľkým škandálom bolo aj februárové zistenie TV Markíza o tom, že Celler je stále vo funkcii a poberá šesťtisícový plat. Navyše bol v tom čase obžalovaný pre pokračovací obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Ten mal spáchať vo svojom bývalom zamestnaní.
Otvorený list od psychológov a psychiatrov
Stovky psychológov a psychiatrov spravili niečo, čo sa v histórii našej krajiny ešte nestalo. Štvornásobnému premiérovi Robertovi Ficovi adresovali otvorený list. Zverejnili ho psychiater Jozef Hašto a psychológ Anton Heretik.
V ňom ho vyzvali, aby zvážil odchod z politiky a odkázali mu, že šíri konšpirácie a polarizuje spoločnosť. Upozornili tiež na vysoký počet ľudí, ktorí z krajiny odchádzajú. Okrem toho mu vyčítali aj dehonestujúce vyjadrenia voči oponentom, vrátane mladých ľudí, či nejasný postoj v prípade vojny na Ukrajine.
Po tomto liste sa v tom čase v pripravovanej novele zákona o psychologickej činnosti objavila pripomienka od Generálnej prokuratúry, ktorá by obmedzila právo psychológov a psychiatrov sa verejne vyjadrovať. Mala za ňou stáť prokurátorka Lucia Chabadová, ktorá je Ficovou sestrou. Pripomienku odôvodňovala podobnými argumentmi, ktoré používal aj Fico v reakcii na otvorený list.
Podivný presun busty z Levoče
Koncom mája ministerstvo kultúry nečakane presunulo známu bustu Cecílie Gonzagy, ktorej autorom má byť taliansky renesančný umelec Donatello. Pamiatku previezli zo Spišského múzea, kde bola pôvodne uložená, do priestorov ministerstva vnútra v Topoľčiankach. Dôvodom malo byť podľa rezortu kultúry nedostatočné zabezpečenie pamiatky.
Presun prebehol za účasti štátneho tajomníka služobného úradu Lukáša Machalu a prekvapivo boli prítomné aj policajné zložky.
Akciu skritizovala opozícia, odborníci a kultúrna obec najmä pre nedostatočnú komunikáciu a transparentnosť ohľadom prevozu, možného nedodržania pravidiel či samotný prístup k vzácnemu dielu. Následne Machala po preskúmaní busty odborníkmi informoval, že nejde o originál, ale o falzifikát.
Kotlárove tvrdenia o vakcínach a analýza SAV
Vláda tento rok investovala nemalé financie aj čas do skúmania mRNA vakcín proti ochoreniu Covid-19. Poverila tým svojho splnomocnenca pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 Petra Kotlára.
Kotlár počas roka prichádzal s viacerými šokujúcimi tvrdeniami, ktoré sa opierali o jeho správu o vakcínach.
Jedným z jeho hlavných a najčastejších tvrdení bolo, že vakcíny obsahujú zvýšené množstvo DNA. Vláda preto na jeho žiadosť zaplatila štúdiu Slovenskej akadémie vied (SAV), ktorá podozrenia Kotlára vyvrátila.
Kotlár konšpiroval napríklad aj o tom, že vakcíny môžu meniť DNA ľudí a zaočkované osoby prirovnal ku geneticky modifikovaným kukuriciam.
Neskoršie tiež vyzval na zlikvidovanie zásob krvi od očkovaných darcov.
Od jeho tvrdení sa dištancovali nielen odborníci a vedci, ale nepriamo aj niektorí koaliční politici či ministri. Pochybenia vyjadril napríklad minister zdravotníctva Kamil Šaško, ktorý prejavil dôveru vedeckej obci, či minister školstva Tomáš Drucker, ktorý po jeho analýze uviedol, „že to je na úrovni plochej zeme, a dokonca nebezpečnejšie“.
Následná odborná analýza vedcov SAV preukázala, že vakcíny proti covidu sú úplne bezpečné a vyvrátila Kotlárove tvrdenia.
Údajné pokusy o majdan
Premiér Fico prišiel koncom januára s tvrdeniami, že na Slovensku sa plánuje prevrat a má za ním stáť opozícia spolu s gruzínskymi légiami. So šéfom SIS Pavlom Gašparom, s ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom a prezidentom Finančnej správy SR Jozefom Kissom oznámili na tlačovej besede, že na Slovensku sa nachádza skupina ľudí, ktorá stojí za protestmi v Gruzínsku či za euromajdanom na Ukrajine.
V parlamente neskôr prebehlo tajné rokovanie, kde bola poslancom odprezentovaná utajená správa, v ktorej vraj premiér, okrem iného, obvinil stranu Demokrati z organizovania majdanu či puču na Slovensku.
Gruzínske légie, ktoré sú od roku 2014 výrazným pomocníkom pri obrane Ukrajiny proti ruským útokom, premiér obvinil z organizovania protestov na Slovensku. „V pozadí organizovania protestov sú gruzínske národné légie,“ tvrdil vtedy Fico.
O necelý mesiac bol zo Slovenska vyhostený ukrajinský občan, ktorý mal byť napojený na ukrajinské spravodajské služby a organizovaný zločin.
Opozícia predsedu vlády za jeho vyjadrenia skritizovala a zdôraznila, že ľudia majú právo slobodne sa zhromažďovať a protestovať. Informácie o prevrate sa nepotvrdili.
Zadržanie Daniela Bombica a pobyt vo väzbe
Extrémista Daniel Bombic, ktorý sa stretával s mnohými politikmi aj so štátnym tajomníkom a pravou rukou ministerky kultúry Lukášom Machalom, už niekoľko mesiacov trávi vo vyšetrovacej väzbe. Obžalovaný je z viacerých trestných činov, ako napríklad z podnecovania nenávisti či zo šírenia extrémistického materiálu. Boli na neho vydané aj viaceré zatykače.
Z Veľkej Británie, kde sa zdržiaval dlhšiu dobu, ho v januári eskortoval vládny špeciál naspäť na Slovensko, kde bol zadržaný a prevezený na Špecializovaný trestný súd. Do väzby však nešiel, no dostal monitorovací náramok, dohľad probačného úradníka a zákaz šírenia ďalšieho nenávistného obsahu. Napriek tomu však Bombic pokračoval vo svojej činnosti a na Telegrame šíril viaceré nenávistné a poburujúce príspevky.
O niečo neskôr ho polícia znovu zadržala pre podozrenie z pokračovania v trestnej činnosti. Koncom apríla Najvyšší súd rozhodol, že Bombic pôjde do väzby. V nej zotrvá až do súdneho rozhodnutia.
Daniel Bombic sa počas väzby stal kritikom Ficovej vlády a tvrdí, že jeho väzba je len pomstou za pomoc strane Smer v parlamentných voľbách.
Doživotná renta pre generálneho prokurátora
Vláda sa v marci rozhodla nečakane zaviesť doživotnú rentu pre generálneho prokurátora vo výške 5-tisíc eur mesačne. A to aj v prípade nedokončenia svojho sedemročného funkčného obdobia. Takýto výsluhový dôchodok by tiež dostávali aj prokurátori. Podmienkou je pôsobenie na pozícii prokurátora po dobu 20 rokov a v prípade generálneho prokurátora tiež vykonávanie svojej funkcie minimálne 4 roky.
Zákon, ktorý sa zdá byť na mieru ušitý súčasnému generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi, skritizovala opozícia aj prezident Pellegrini, ktorý zákon vetoval. Poslanci následne veto prezidenta neprelomili a zákon tak do platnosti nevstúpil.
„Ruský“ zákon o neziskovkách
V apríli v parlamente prešla novela zákona o mimovládnych organizáciách. Tá obsahovala napríklad novú povinnosť organizácií odovzdávať od nového roka výkaz transparentnosti, ktorý má zahŕňať údaje o osobách, ktoré poskytli dar nad 5-tisíc eur, povinnosť poskytovať informácie v rámci Infozákona a ďalšie.
V prípade porušení týchto nariadení mali organizáciám hroziť desaťtisícové pokuty. Opozícia označila zákon za „ruský“, a to pre jeho, podľa nich, neprimeraný zásah do fungovania inštitúcií.
Interez po schválení novely zisťoval, čo si o novele myslia samotné neziskovky. Reakcie si môžete pozrieť v našom článku:
Len nedávno Ústavný súd vyhlásil, že zákon nie je v súlade s ústavou, čím pozastavil jeho účinnosť. Na ÚS sa po schválení novely obrátil ombudsman Róbert Dobrovodský aj opozícia.
Kauza PPA a vyšetrovania EÚ
Jednou z najväčších káuz na Slovensku sa stalo odhalenie nezákonného využívania pridelených dotácií na slovenské penzióny. Za tie je priamo zodpovedná Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA), ktorá dotácie prideľovala. Ako sa zistilo, vo viacerých prípadoch sa dotácie využili, no nie na skvalitnenie priestorov a služieb pre ubytovaných, ale prerobenie si vlastných domov. Ak by ste sa chceli ubytovať v niektorom z dotovaných projektov, narazili by ste na súkromný dom či luxusnú vilu.
Najznámejšou sa stala Vila Amonra v Limbachu, ktorá dostala takmer 200-tisíc eur, no nefungovala na účely ubytovania a dokonca neplatila ani dane z ubytovania.
Okrem toho jedným z podporených projektov bol aj penzión samotnej funkcionárky PPA Daniely Onderišinovej, čo vytvára podozrenia z konfliktu záujmov.
Na kauzu si posvietila nielen polícia, ale aj Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF), ktorý podozrivé prideľovania dotácií začal vyšetrovať.
Európsky parlament na Slovensku spustil kontrolnú misiu europoslancov na čele s českým poslancom Tomášom Zdechovským. Tí sa zameriavali najmä na prideľovanie dotácií EÚ, ale aj na kauzu PPA. Výsledky misie, ktoré Zdechovský odprezentoval v Európskom parlamente, potvrdili vážne podozrenia z nesprávneho hospodárenia s dotáciami. Misia zahŕňala aj niekoľkodňovú návštevu Slovenska.
Koalícia Zdechovského skritizovala, Robert Fico sa k nemu vyjadril, že robí „špinavú opozičnú robotu“.
Záchrankový tender
V lete sektorom zdravotníctva otriasol škandál, ktorý sa týkal tendra na záchranky, ktorého hodnota sa mala vyšplhať až na dve miliardy eur. Ten kritizovala opozícia aj odborná verejnosť pre jeho netransparentnosť. Podozrenia vytvárala napríklad výberová komisia na tender, v ktorej bol minimálne jeden člen, ktorý má väzby na známu spoločnosť Agel – šéf Inštitútu zdravotných analýz ministerstva zdravotníctva Matej Ovčiarka. Ten v minulosti pracoval v dvoch firmách spolu so šéfom Agelu Michalom Pišojom.
V tendri sa počítalo až s 344 pozemnými stanicami záchraniek. Podľa zistení Denníka SME súťaž ovládla Agel, ktorá získala zo súkromných záujemcov najviac – 70 až 76 staníc. Druhou najúspešnejšou sa stala vtedy neznáma novovzniknutá firma Emergency Medical Solutions (EMS), ktorá má mať prepojenia na koaličnú stranu Hlas-SD. Spoločnosť Penta pritom získala iba štyri stanice.
Podozrenia z netransparentnosti pramenia napríklad z toho, že spoločnosť Agel ešte pred výsledkom súťaže dala dopredu vyrobiť desiatky nových sanitiek, čo obhajuje tým, že by sanitky v prípade neúspechu využila vo svojej činnosti alebo ich predala.
Portál Aktuality zverejnil fotografiu od čitateľa, ktorá zase zachytáva nové sanitky v sklade vo Vlkanovej, na ktorých je vidno logo druhej úspešnej firmy EMS a popri nich sú zároveň aj sanitky Agelu.
Šéf EMS Štefan Baumann má podľa predsedu opozičného Progresívneho Slovenska Michala Šimečku napojenie aj na stranu Hlas-SD. „Syn majiteľa firmy EMS, pán Oliver Baumann, je donorom strany Hlas a dokonca za stranu Hlas kandidoval v komunálnych voľbách,“ uviedol vtedy Šimečka na sociálnej sieti.
Šéf Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby Marian Povolný, ktorý bol za organizáciu súťaže zodpovedný, sa funkcie vzdal. Po kritike opozície, odborníkov aj premiéra minister Šaško pochybný tender nakoniec zrušil. Podľa Generálnej prokuratúry bol však postup zrušenia súťaže nezákonný.
Obvinenia voči Veľkej Británii z manipulovania volieb
Podľa Fica Veľká Británia v minulosti manipulovala voľby na Slovensku. Koncom júla to oznámil s tým, že tamojšie ministerstvo zahraničných vecí vraj podpísalo zmluvu s mediálnou agentúrou Zinc Network, ktorá mala vyhľadávať influencerov, aktivistov a ovplyvňovať výsledky volieb vo viacerých krajinách, medzi ktorými má byť aj Slovensko.
Británia tieto obvinenia odmietla. „Akékoľvek tvrdenie, že Spojené kráľovstvo sa snažilo ovplyvniť výsledok volieb, respektíve povzbudzovať k voľbe za alebo proti konkrétnej politickej strane, je úplne nepravdivé. Táto aktivita bola zameraná na povzbudenie mladých ľudí k účasti na demokratickom dianí vo svojich krajinách účasťou vo voľbách, a to bez ohľadu na ich politickú príslušnosť alebo podporu,“ uviedlo britské ministerstvo zahraničia v stanovisku.
Ficovo „odhalenie“ si všimol aj novinár Martin Williams, od ktorého pochádza článok, z ktorého premiér primárne čerpal. Potvrdil, že jeho článok neodhalil žiadne ovplyvňovanie výsledkov volieb v prospech akejkoľvek strany, ale iba zaplatenie aktivistov a influencerov, ktorí mali povzbudzovať mladých ľudí ísť voliť.
Toto bol jeden z dôvodov, prečo do novely Trestného zákona pribudol nový paragraf, kde by za ovplyvňovanie volieb zo zahraničia mohlo hroziť väzenie. Generálny prokurátor sa v prípade tejto novely obráti na Ústavný súd.
Novela ústavy
Tento rok prešla aj dlho avizovaná kontroverzná novela ústavy. Tá do ústavy zakotvila existenciu iba 2 pohlaví, zvrchovanosť Slovenska v základných kultúrno-etických otázkach, osvojenie dieťaťa iba zosobášenými pármi, zákaz surogátneho materstva či rovnomerné odmeňovanie v práci medzi mužmi a ženami.
Na schválenie novely bol potrebný hlas minimálne 90 poslancov. Z opozície hlasovala za väčšina poslancov KDH (okrem dvoch, Františka Mikloška a Františka Majerského) a traja poslanci strany Hnutie Slovensko. Dvaja poslanci z poslednej zmienenej strany – Marek Krajčí a Rastislav Krátky však svoj súhlas vopred neoznámili a ich hlasovanie predseda strany Igor Matovič označil za zradu a vyzval ich, aby sa vzdali mandátu. Krátkeho zo strany neskôr vylúčili, svoje miesto našiel v opozičnom KDH. Krajčí však chcel odísť dobrovoľne, a preto mu Matovič ponúkol druhú šancu a v strane mohol zostať.
Okrem hlasnej kritiky opozície sa Slovenská republika dostala pre novelu do konfliktu s Európskou komisiou – do takzvaného infringementu. Toto konanie sa spúšťa po podozrení, že niektorý členský štát nedodržiava právo EÚ a predchádza žalobe na Súdnom dvore EÚ, ktorej Slovensko môže čeliť. Hlavným problémom však nie je podmienka dvoch pohlaví, ale bod o zvrchovanosti Slovenska, ktorý môže byť v rozpore s európskym právom.
Fico po rozhodnutí uviedol, že kultúrno-etické hodnoty sú vnútroštátnou záležitosťou a na konflikt s EK sa teší.
Zrušenie 17. novembra a kriedová revolúcia
Vláda tento rok zrušila 17. november ako deň pracovného pokoja. Hoci tento deň zostáva štátnym sviatkom, do práce aj do školy Slováci museli ísť ako v bežný deň. Rovnako boli otvorené aj obchody. Krok vlády vyvolal vlnu kritiky a nesúhlasov, čo vyústilo do toho, že 17. novembra boli po celom Slovensku veľké demonštrácie.
Banky, podniky, školy či univerzity na celom Slovensku postupne oznamovali, že svojim zamestnancom a študentom udelia v tento deň voľno aj napriek tomu, že ide o pracovný deň.
Rovnako to podporilo aj protesty a zhromaždenia, ktoré sa každoročne 17. novembra odohrávajú v celej krajine. Tomu predchádzala aj tzv. kriedová revolúcia, ktorú odštartoval študent prešovského gymnázia „Muro“, ktorý pred školou kreslil kriedou ostré odkazy namierené proti premiérovi Ficovi. To vyvolalo vlnu veľkého množstva ďalších kriedových nápisov v uliciach.
Prehraný súdny spor ministra Šutaja Eštoka a neprebraná elektronická pošta
Šutaj Eštok tento rok nezinkasoval iba pokuty. Ako v novembri informovali Aktuality, Mestský súd Bratislava IV rozhodol, že sa čurillovcom musí ospravedlniť a zaplatiť odškodné každému policajtovi vo výške 15-tisíc eur, dokopy teda 90-tisíc eur. Môže za to jeho vyjadrenie o čurillovskej mafii.
Rozsudok dokonca aj nadobudol právoplatnosť, nakoľko si minister neprebral elektronickú poštu a nereagoval ani na výzvy súdu. Sudca preto vydal „rozsudok pre zmeškanie žalovaného“, ktorý okamžite nadobudol platnosť. Neuspel ani v následnej sťažnosti, ktorú Šutaj Eštok proti rozhodnutiu podal.
Dve zrážky vlakov po sebe a odvolanie vedenia ZSSK
V jeseni sa odohrali dve vážne nehody vlakov po sebe.
V októbri sa zrazili dva rýchliky pri Jablonove nad Turňou. Podľa ministra dopravy Jozefa Ráža bola príčinou nehody chyba jedného z rušňovodičov, ktorý mal prejsť na červenú. Nehoda si vyžiadala až 113 zranených, z toho osem ťažko.
O niekoľko týždňov neskôr, v novembri, sa pri Pezinku zrazil osobný vlak s rýchlikom. Dôvodom malo byť opäť prejdenie na červenú, tentoraz tak mal spraviť rušňovodič osobného vlaku. Rýchlik do vlaku narazil rýchlosťou 100 km/h, zranených bolo približne 150 ľudí, z toho päť osôb malo ťažké zranenia.
V obidvoch prípadoch v úsekoch neboli plnohodnotne vybudované dvojkoľajové trate. V takýchto prípadoch tak vlak musí čakať na príchod toho protiidúceho a v prípade nezastavenia pred vstupom z dvojkoľajovej na jednokoľajovú trať hrozí podobná zrážka, aké sa udiali za uplynulé mesiace.
Slovenské médiá neskôr opakovane informovali o nasledovných prípadoch, keď hrozili ďalšie zrážky vlakov, našťastie tomu často v poslednej chvíli zabránili zamestnanci ZSSK alebo vlaky dobrzdili práve včas.
Minister Ráž po obidvoch nehodách ponúkol premiérovi svoju demisiu, čo však Fico odmietol a namiesto toho požadoval odvolanie celého vedenia ZSSK. Ráž tak spravil dva dni po nehode a vedením dočasne poveril Ivanu Piňošovú.
Zrážka vlakov pri Pezinku, Foto: Facebook (Polícia SR – Bratislavský kraj)
Slayáda
Zaujal aj nákup areálu skrachovaného nákupného parku Voderady od štátu. Ten vykonalo Národné inovačné a technologické centrum (NITC), ktorému naň Úrad podpredsedu pre územné plánovanie Petra Kmeca poslal až 17 miliónov eur.
Firma, ktorá chcela štátu areál predať, patrí podnikateľovi Gustavovi Lacovi – otcovi známej slovenskej influencerky Emmy Lacovej, ktorá je tiež v dozornej rade firmy. Práve tá kauzu zvýraznila po tom, ako ju oslovil portál 360tka, ktorá sa jej na predražený nákup pýtala.
Na otázky novinárky odpovedala ľahostajne a nákup označila za „slayádu“ či „crazy“. Influencerom a opozícii, ktorí ju za nákup a následnú komunikáciu skritizovali, neskôr poslala vo videu na sociálnej sieti vulgárne odkazy s tým, že o kauze poriadne ani nevedela a považuje to za mediálne znásilnenie.
V tom čase úrad podpredsedu čelil podozreniam z nezákonného prideľovania dotácií v oblasti inovácií. Predseda vlády Fico neskôr vicepremiéra Kmeca vyzval, aby z funkcie odstúpil. Vedením úradu bol dočasne poverený minister školstva Tomáš Drucker, ktorý podozrivý nákup parku Voderady pozastavil a nariadil vyšetrovanie.
Zrušenie úradu na ochranu oznamovateľov, novela Trestného zákona a bitka v parlamente
V decembri koalícia schválila zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov. Urobila tak nezvyčajne rýchlo a v skrátenom legislatívnom konaní. Predchádzali tomu viaceré pokuty, ktoré minister vnútra a šéf koaličného Hlasu-SD Matúš Šutaj Eštok od úradu dostal za nezákonné prepustenie policajných vyšetrovateľov okolo Jána Čurillu. Práve Šutaj Eštok prišiel s návrhom úrad zrušiť.
Úmysel koalície zrušiť ÚOO kritizovala nielen opozícia, ale aj odborníci, rada prokurátorov, generálny prokurátor Maroš Žilinka či prezident Peter Pellegrini, ktorý schválený zákon dokonca vetoval. Premiér jeho vetovanie skritizoval na sociálnej sieti a vyhlásil, že ďalšiu podporu v prezidentských voľbách mať od strany Smer-SSD nebude. Parlament následne prezidentovo veto prelomil.
Opozícia sa obrátila aj na Ústavný súd a žiadala, aby platnosť zákona pozastavila. Ústavný súd niekoľko dní po prelomení prezidentovho veta pozastavil účinnosť zrušenia ÚOO, čím úrad zostáva v platnosti. V súčasnosti sa čaká na vyhlásenie súdu, či je zákon v súlade s ústavou, alebo nie. Práve od toho bude závisieť, či zákon nadobudne svoju účinnosť.
Okrem zrušenia ÚOO sa schválila aj ďalšia novela Trestného zákona, ktorá mala obmedziť kajúcnikov a podľa opozície pomôcť obžalovanému podpredsedovi parlamentu Tiborovi Gašparovi. Po schválení novely sa v parlamente odohral ostrý spor. Okrem toho, že opozícia vypískala poslankyňu Smeru-SSD, ktorá predkladala hlasovanie o zákone a následne aj ďalších koaličných politikov, medzi poslancami strany Hnutie Slovensko a koalíciou došlo k fyzickej potýčke a k slovným urážkam.
Aj v tomto prípade podala opozícia podnet na Ústavný súd a žiada ho, aby účinnosť novely zastavil pred nadobudnutím jej platnosti.
Otvorenie tunela Višňové
Dva dni pred Vianocami bol otvorený najdlhšie stavajúci sa tunel na Slovensku – vo Višňovom. Deň predtým sa doň mohla prísť pozrieť široká verejnosť skrz vianočné trhy, ktoré sa tam organizovali. Akcia však spôsobila výrazný kolaps dopravy.
V tuneli sa niekoľko hodín pred jeho otvorením korčuľoval premiér Robert Fico, ktorý sa o to podelil vo videopríspevku na sociálnej sieti. V ňom obvinil vládu Ivety Radičovej z meškania otvorenia tunela. Radičová však vládla iba rok a 9 mesiacov, potom jej vláde bola vyslovená nedôvera a uskutočnili sa predčasné parlamentné voľby.
Čo sa udialo v zahraničnej politike? Prečítajte si v článku:
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku