Predstavte si ostrov, na ktorom rastú stromy pripomínajúce obrovské dáždniky, z ich kmeňov vyteká krvavočervená živica a krajinu pokrývajú rastliny, ktoré nenájdete nikde inde na svete. Uprostred Indického oceánu, medzi Arabským polostrovom a Afrikou, leží Sokotra – jedno z najzáhadnejších a biologicky najvzácnejších miest našej planéty.
správy od nás budete mať ako prví.
Ostrov, ktorý po stáročia živil legendy o drakoch, lietajúcich hadoch a obrovských bájnych vtákoch, dnes fascinuje vedcov aj cestovateľov. A jeho najväčším tajomstvom je možno práve to, že jeho skutočná podoba je ešte neuveriteľnejšia než všetky legendy.
Kde leží Sokotra a prečo ju volajú Galapágy Indického oceánu
V Indickom oceáne, približne 240 kilometrov od pobrežia Somálska a 380 kilometrov od jemenského pobrežia, sa nachádza súostrovie, ktoré akoby nepatrilo na našu planétu. Sokotra, ako uvádza jej oficiálny portál, je miestom, kde sa príroda vydala vlastnou cestou. Izolácia, drsné klimatické podmienky a tisícročia samostatného vývoja vytvorili ekosystém, aký nemá vo svete obdobu.
Súostrovie tvorí hlavný ostrov Sokotra a tri menšie ostrovy – Abd al-Kúrí, Samha a Darsa. Hlavný ostrov má rozlohu približne 3 796 štvorcových kilometrov. Na dĺžku meria asi 132 kilometrov a na šírku približne 49 kilometrov. Rozmery však nie sú dôležité, spoločne totiž predstavujú jednu z botanicky najvýznamnejších ostrovných oblastí sveta. Rastie tu približne 825 druhov rastlín, pričom až 308 z nich, teda približne 37 percent, je endemických. To znamená, že tieto rastliny sa prirodzene nevyskytujú nikde inde na Zemi.
Z tohto dôvodu sa ostrov nazýva aj “Galapágy Indického oceánu” a v roku 2008 ho UNESCO zapísalo do Zoznamu svetového dedičstva práve pre jeho výnimočnú biodiverzitu.
Dračia krv: strom, ktorý vyzerá ako obrátený dáždnik
Jedným z najikonickejších symbolov Sokotry je strom, ktorý vyzerá, akoby pochádzal z inej planéty. Dračia krv, známa aj pod vedeckým názvom Dracaena cinnabari, má nezameniteľnú siluetu. Jej koruna pripomína obrátený dáždnik alebo obrovský hríb a jej husté vetvy vytvárajú prirodzený tieň v nehostinnej krajine. Keď sa kôra stromu naruší, vyteká z nej tmavočervená živica. Práve tá dala rastline jej dramatické meno – dračia krv.
Podnebie ostrova je polosuché a priemerné teploty presahujú 25 stupňov Celzia. Napriek tomu tu nájdeme výrazné rozdiely medzi jednotlivými oblasťami. Zatiaľ čo pobrežie býva suché a horúce, horské vnútrozemie je zelenšie a poskytuje útočisko mnohým rastlinným druhom.
Počasie nie je vždy priaznivé
Najdramatickejšie obdobie prichádza od júna do septembra. Vtedy ostrov zasahujú monzúnové vetry, ktoré dokážu rozpútať mimoriadne silné vlny a znemožniť námornú dopravu. V minulosti bola Sokotra počas tohto obdobia prakticky odrezaná od okolitého sveta.
Sokotra nebola pre starovekých cestovateľov iba miestom exotických rastlín a vzácnych živíc. Bola aj krajinou opradenou príbehmi, ktoré sa na hranici medzi skutočnosťou a fantáziou odovzdávali celé generácie.
Dioskorida, lietajúce hady a Marco Polo: ako vznikali legendy
Starovekí Gréci ju poznali pod názvom Dioskorida. Tento názov odkazoval na Dioskúrov – Kastora a Polydeuka, mytologických ochrancov námorníkov a moreplavcov. V starovekom námornom diele Periplus Erythrejského mora z 1. storočia sa zas ostrov opisuje ako rozsiahla, pustá a močaristá krajina s riekami, krokodílmi, hadmi a veľkými jaštermi.
Neskôr sa v príbehoch objavovali lietajúce hady, tajomné čarodejníctvo či hniezda bájnych obrovských vtákov. Navyše o tomto ostrove rozprávať aj Marco Polo. Podľa príbehov mali obyvatelia ostrova ovládať mimoriadne silné čarodejnícke umenie.
Či už tieto príbehy vznikli z nepochopenia miestnej prírody, alebo ich vytvorila fantázia námorníkov unavených dlhými plavbami, jedno je isté: Sokotra mala v ľudskej predstavivosti vždy osobitné miesto.
Nahlásiť chybu v článku