Rozbité okná, chýbajúca elektrina a podkrovie plné cudzích vecí. Rodina so štyrmi deťmi si kúpila dom v Žilinskom kraji, v ktorom 20 rokov nikto nebýval. Dom rekonštruovali prevažne svojpomocne, trvalo im to štyri roky. V rozhovore nám priblížili, prečo sa napokon vzdali radikálnych zmien, čo ich nečakane prekvapilo a na čom sa naozaj oplatí šetriť.
správy od nás budete mať ako prví.
Viac ako 60-ročný dom s problémovým pozemkom a mladá rodina žijúca a pracujúca v zahraničí. Mária Masiariková s manželom si dom kúpili v júni 2019 za 55-tisíc eur. Pôvodne sa však hovorilo o sume 70-tisíc, no po dohode s majiteľom a odkúpení malého kúska pozemku od iného vlastníka sa cena znížila. Zo začiatku na ňom pracovali cez víkendy a prázdniny, potom prišla pandémia. Do domu sa nasťahovali až v júli 2023 a väčšinu prác, od búrania po murovanie, urobili sami.
V rozhovore sa dozviete, prečo nakoniec zachovali pôvodnú dispozíciu, aké nečakané výdavky museli riešiť a čo by dnes poradili ľuďom, ktorí uvažujú o podobnej rekonštrukcii.
Rozbité okná, chýbajúca elektrina a podkrovie plné cudzích vecí
Kúpili ste a zrekonštruovali starý dom. V akom roku bol pôvodne postavený? Ako vyzeral pri kúpe, v akom bol stave?
Dom bol postavený približne v roku 1958. Kúpili sme ho v júni 2019 a čakalo nás skutočne veľa práce.
Boli tam staré omietky, dlážkovica, starý nábytok a množstvo vecí, ktoré tam zostali po predchádzajúcich majiteľoch. Zvonka chýbala omietka, okná boli rozbité a nebola zavedená elektrina, tú bolo nutné riešiť nanovo. Podkrovie slúžilo skôr ako sklad všetkého možného. Pôvodnú strešnú krytinu sme hneď vymenili za falcovaný plech.
Dom bol 20 rokov neobývaný. Jedinou údržbou bolo vraj kosenie záhrady.
Za akú sumu ste dom kúpili?
Pôvodne stál 70 000 eur, no po návšteve majiteľa a rozhovore sme sa dozvedeli, že kúsok pozemku vlastní ešte jeden pán. Majiteľ domu a najväčšej časti pozemku videl problém s tým druhým majiteľom. Tvrdil nám, že s ním je ťažké sa dohodnúť, preto nám povedal, že ak sa nám podarí tú časť odkúpiť, tak nám dom predá za 50 000 eur. Získať tú malú časť bol problém, no podarilo sa a kúpili sme dom s veľkým pozemkom, teda komplet aj po odkúpení tej malej časti za 55 000 eur.
Prečo ste sa rozhodli pre kúpu starého domu a nie pre novostavbu?
Chceli sme dom so slnečným, rovným pozemkom a dostatkom priestoru pre rodinu. Túžili sme po záhrade, v ktorej by sme si dokázali vypestovať zeleninu a aj naučili deti, že nie všetko sa musí kúpiť. Chcela som mať kvetinové záhony, aby som z kvetov mohla spraviť kyticu, ktorou obdarujem susedu alebo návštevu, no hlavne aby som nimi ozdobila našu kuchyňu. Túžili sme mať altánok a miesto, kde sa budú môcť deti hrať. Záležalo nám aj na tom, aby každá z našich dcér mala svoju izbu.
No a pozemky boli drahé a pri novostavbách, ktoré sme si pozerali, nám nevyhovovali menšie parcely a rovnako aj domy boli menšie. Predávajúci, teda majiteľ nášho domu, predával celý pozemok spolu s domom, alebo nič.
Dom nebol v najlepšom stave, ale jeho poloha a pozemok nám dávali zmysel. Pozemok má totiž 1 350 m².
Dom sme pôvodne pozerali už v roku 2009, bola som vtedy tehotná s našou najstaršou dcérou. Ale nejako sme z toho popustili, medzičasom sme riešili iné starosti. No po desiatich rokoch sa nám ho podarilo kúpiť. Asi nám bol aj súdený.
Radikálne zmeny nakoniec zavrhli
Mali ste nejaký projekt od architekta, projektanta, alebo ste si všetko riešili sami?
Na začiatku sme mali veľké plány a chceli sme výrazne meniť aj dispozíciu. Uvažovali sme napríklad o presunutí vstupu smerom k ceste, teda na východ, pôvodne je vchod do domu z dvora. Rovnako aj o úpravách miestností, napríklad, že v časti, kde je kuchyňa, bude obývačka a kde je obývačka, bude kuchyňa, spálňu sme chceli na poschodí… No také veľké premeny ako zmena vchodu by si vyžadovali projektanta, povolenia a mnoho ďalších krokov – postupne nám dochádzalo, že by to bolo takmer ako stavať nový dom.
Po obhliadke sme cestovali naspäť do zahraničia a večer sme si sadli k fotografiám z obhliadky a rozhodli sa zachovať pôvodný tvar domu aj jeho dispozíciu. S odstupom času sme za toto rozhodnutie veľmi radi. Zachovali sme tvar a jeho pôvodný šik, a aj keď veľa ľudí kritizuje, že predtým bol náš dom krajší, alebo že sme vymenili len okná a dom sme omietli, my sme radi, že nám sadol dispozične, veľkosťou a videli sme tu náš domov.
Jednotlivé riešenia sme si navrhovali sami podľa toho, čo nám vyhovovalo a ako sme si náš dom predstavovali. Všetko sme si s manželom prediskutovali a potom plánovali prácu. Napríklad takú toaletu pre hostí sme robili dodatočne, pretože ja som manželovi načrtla, že je to miesto, ktoré môžeme využiť a hosťovskú toaletu vidím ako super vec.
Potrebovali ste aj nejaké špeciálne povolenia na rekonštrukciu starého domu?
Keďže sme nemenili vzhľad, pracovali sme na ohlášku. Tú treba podať na obecnom úrade, potom aj na stavebnom. Stalo sa mi, že mi už písali, aký je postup. Ja si myslím, že na každom stavebnom úrade vedia poradiť. Nám pani vždy dala informácie, ktoré sme dodržali. Jedine pri terase sa riešil projekt, nakoľko je to terasa, ktorá má 25 m² a máme ju aj zastrešenú. Takže tam všetko ako pri novej stavbe, čiže projekt, povolenie atď.
4 roky od kúpy po nasťahovanie
Ako prebiehala rekonštrukcia a ako dlho trvala?
Ako som už spomenula, dom sme kúpili v júni 2019. Spočiatku sme na ňom pracovali najmä cez víkendy, keďže sme v tom čase obaja žili a pracovali v zahraničí a deti tam chodili aj do školy. No často sme si brali voľno a na Slovensko chodili na jeden až dva týždne, najmä počas školských prázdnin starších dcér. Samozrejme, nemali sme toľko voľna, ale mali sme prácu, v ktorej sme si obaja mohli nadrobiť a potom sme si vzali voľno. Neskôr prišlo obdobie pandémie, ktorá cestovanie a prácu skomplikovala.
Do domu sme sa nasťahovali v júli 2023, takže štyri roky od kúpy, ale zatiaľ len ja s deťmi, manžel ešte pracuje v zahraničí. Má tam totiž prácu, ktorá ho baví. No ani tým sa všetko neskončilo. Po nasťahovaní sme ešte dokončili kúpeľňu na spodnom podlaží a rôzne detaily. Niektoré drobnosti si nechávame na zimu, keď sa nedá toľko pracovať vonku, ako napríklad lišty a svietidlá na poschodí.
Teraz v zime chceme vymaľovať schodisko a postupne spraviť mladším dcéram spoločnú izbu. Časom bude mať každá svoju vlastnú, no kým nedosiahnu desať rokov, chceme, aby boli spolu. Vtedy už predsa len prichádza vek, keď chcú mať deti viac súkromia.
Robili ste si väčšinu prác svojpomocne, alebo ste na to mali firmu?
90 % sme si robili sami. Zateplenie, poter, vodu a odpady či strechu sme si dali spraviť. Kachľovú pec nám robila firma, to by sme si nevedeli spraviť, je to nádherné remeslo. Ale vyprázdniť dom, obklady, murovanie, dvere, osadenie okien, to sme si robili my. Omietky nám začali robiť traja chalani, nakoniec to však dorábal manžel, lebo veď to možno poznáte, ako je to niekedy s robotníkmi.
Líšila sa nejako vaša pôvodná predstava, ako bude dom vyzerať, od toho, ako je to nakoniec v realite?
Po prvej obhliadke bola predstava iná, chceli sme to radikálne meniť. Keď sme sa dom rozhodli zachovať, ako je, nemeniť nič radikálne, tak sme v podstate ani nemali nejaké veľké plány. Všetko sme riešili postupne.
No vonku sme práce museli prispôsobovať nášmu psovi, ktorý nám zeleninu jedol alebo presádzal. Takže vznikli drevené ploty, pergoly, čomu som nakoniec veľmi rada, pretože nám to predelilo záhradu a zároveň je to pekné napohľad.
Tehla z komína a ďalšie nečakané výdavky
Koľko vás, aspoň približne, stála rekonštrukcia celého domu? Menil sa počas rekonštrukcie nejako aj váš rozpočet? Objavili sa aj nejaké nečakané výdavky?
Začnem nečakanými výdavkami. Keď sme nanovo dali vyfrézovať a vyvložkovať komín, tak im spadla tehla, ktorá nám dopadla na dolnom poschodí, vtedy manžel prišiel s tým, že máme menší problém. Vlastne to bola aj jedna z vecí, ktoré človek pri rekonštrukcii/renovácii nemôže vopred vedieť a vidieť. Vtedy sme okamžite museli riešiť, čo ďalej. Tak sme spravili novú deku. To boli nečakané výdavky a aj práca pre nás. Keby sme neplánovali robiť hore izby, bolo by to iné, ale mali sme jasne dohodnuté, že to chceme spraviť kompletne a nie bývať a prerábať.
Žiaľ, finálnu cenu ani nevieme odhadnúť.
Prvý rok som si to aj zapisovala. No keď sme prišli späť do zahraničia, nabehli sme do pracovného kolobehu, k tomu deti, učenie, nuž už sa mi to nechcelo zapisovať. Na jednej strane ma to aj mrzí, že som to zanedbala, ale na druhej strane, ceny sa tak extrémne menia, skáču, že je to aj tak nepodstatné.
Na čom ušetriť a na čom nie
Na čom sa podľa vás dá pri rekonštrukcii rozumne ušetriť a naopak, na čom neodporúčate šetriť?
Určite sa dá ušetriť na práci. Keď môžete, čo najviac si spravte sami, no to čo neviete, si rozhodne dajte spraviť. My sme ušetrili na práci tým, že sme si veľa robili sami. Samozrejme, je to náš čas a nemáme nič drahšie a cennejšie ako čas. Ale na druhej strane, financovať to všetko by nás zničilo.
Ďalej sa dá ušetriť aj na materiáli. Stačí posielať ponuky, nie jednu či dve, ale aspoň štyri. Rozmyslieť si vopred, čo treba, pretože taký dovoz tiež niečo stojí. Mali sme aj tú výhodu, že manžel má vozík, takže veľa materiálu, ktorý sa nezmestí do auta a netreba vo veľkom aute voziť, riešil on.
V skratke je to teda práca, plánovanie práce a rozosielanie cenových ponúk.
O koľko sa zmenila hodnota vášho domu po rekonštrukcii?
Pred tromi rokmi mal hodnotu 280 000 eur, to sme si ho vtedy nechali odborne ohodnotiť, teraz však nevieme uviesť ani odhadnúť aktuálne číslo, o koľko sa jeho hodnota zvýšila. Predsa sme za tie tri roky opäť niečo spravili, dorobili a aj tie ceny za nehnuteľnosti išli hore.
Premenou však prešiel naozaj výrazne – z domu, ktorý potreboval rozsiahle opravy, sa stal náš domov. Pre nás má veľkú hodnotu aj z osobného hľadiska, pretože je za ním množstvo práce, času, spomienok a spoločného úsilia. My sme si našli spoločné hobby, manžel stále niečo vymýšľa, no ja tiež nezaháľam.
Ak by ste mali dať niekomu, kto plánuje rekonštruovať starý dom, nejakú radu, aká by bola?
Ľudia by si najskôr mali ujasniť, čo od domu a pozemku naozaj potrebujú, a pri obhliadke si dôkladne všímať stav nehnuteľnosti. Oplatí sa premyslieť si priority a zvážiť, čo je nevyhnutné urobiť hneď a čo môže počkať. Či chcú naraz všetko, alebo ísť bývať a postupne robiť.
Je super nakúpiť materiál dopredu, ak je dobrá cena, pretože tie ceny teraz a o rok budú iné. Ak má človek schopnosti a čas, svojpomocná práca dokáže veľmi pomôcť, už len búracie práce dokážu ušetriť. No rekonštrukcia si vyžaduje trpezlivosť, energiu a veľa rozhodnutí; ak niekto robí bez projektu, chce to aj predstavivosť.
Pri dodávateľoch odporúčame porovnať viacero ponúk a všetko si čo najjasnejšie dohodnúť. A asi to najdôležitejšie je, aby sa partneri vedeli rozprávať, počúvať jeden druhého a mali spoločný cieľ. Potom sa aj náročná cesta zvláda ľahšie.
Ak si niekto dáva robiť firme, treba pozrieť históriu, recenzie. Určite ich kontrolovať, pýtať sa. Ak niekto prerábal, tak sa opýtať na kontakt. Neplatiť za prácu vopred, ale keď je naozaj spravená.
No a hlavne čítať o stavbe. Nemusíte si to vedieť spraviť svojpomocne, ale teraz je toľko možností. Či už na sociálnych sieťach sledovať prácu niekoho iného a uvidíte: ,,aha, takto sa to robí, nám to robia takto,” a ísť a riešiť prečo. Niekde chcú firmy ušetriť, naoko spravia a majiteľovi sa to predraží. Ja chápem, že nie každého to baví, ale keď nečítame, nezaujímame sa, tak prichádzame o financie aj my.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku