Foto: TASR/Jaroslav Novák

Komoditná časť ceny elektriny na Slovensku má v roku 2026 vzrásť o 70 % na minimálne 104 eur za megawatthodinu.

Komoditná časť ceny elektriny na Slovensku má v roku 2026 vzrásť o 70 % na minimálne 104 eur za megawatthodinu. Tento výrazný nárast potvrdzuje, že jedinou dlhodobou ochranou pred rastúcimi nákladmi na energie pre slovenské domácnosti sú vlastné obnoviteľné zdroje energie (OZE). Upozornila na to Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu (SAPI).

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) určil novú výšku komoditnej ceny, ktorá bude mať výrazný dosah na účty domácností. Podľa riaditeľa SAPI Jána Karabu by mal regulátor zmenu cien detailne a transparentne vysvetliť, čo sa však na Slovensku často nedialo, a navyše v tomto prípade bola zmena schválená bez riadneho legislatívneho procesu. „Nezávislosť neznamená svojvôľu,“ upozorňuje Ján Karaba.

Výzva na používanie fotovoltiky

Slovenské domácnosti majú podľa Karabu možnosť znížiť svoju závislosť na nestálych trhových cenách investíciou do vlastných zdrojov – fotovoltiky a tepelných čerpadiel. Kombinácia týchto riešení má návratnosť medzi 5 až 9 rokmi pri súčasných cenách, pričom rast komoditných cien tento čas ešte skracuje. Slovensko eviduje viac ako 2,3 milióna domácností, z ktorých len približne 4 % využívajú vlastné OZE.

Len minulý rok pribudlo viac ako 14 000 fotovoltických inštalácií s výkonom 113 MW. Investície do takýchto technológií sú podľa odborníkov jednou z najistejších ciest, ako znižovať náklady na energie a zároveň odstrániť neistotu z budúcich cenových zmien.

Ilustračná foto: Unsplash

Len necelé štyri percentá domácností využíva tieto dnes najlacnejšie zdroje energie. Svoj podiel na tom má aj energopomoc, ktorá za cenu doslova pálenia miliárd eur z našich peňazí udržiava ilúziu lacných energií a brzdí záujem domácností o vlastné zdroje,“ upozorňuje J. Karaba.

Na energopomoc vraj financie nie sú

Karaba tiež poukazuje na to, že verejné financie Slovenska potrebujú konsolidáciu a nebolo by možné naďalej financovať rozsiahlu energopomoc, ktorá za posledné roky stála približne miliardu eur. Namiesto toho je potrebné podporovať systémové riešenia, medzi ktoré patrí rozvoj malých obnoviteľných zdrojov energie. Okrem rodinných domov si z OZE môžu profitovať aj obyvatelia bytových domov.

Novostavby už často využívajú tepelné čerpadlá a solárne panely, podobné riešenia sú navyše dostupné aj pre staršie paneláky prostredníctvom zakladania energetických spoločenstiev, ktoré umožňujú deliť sa o zelenú elektrinu. Aktuálne však obyvatelia nemajú možnosť získať podporu na inštaláciu malých OZE, pretože program Zelená domácnostiam, financovaný z eurofondov a poskytujúci príspevky až do výšky 50 % investícií, je od júna 2024 pozastavený.

Slovenské domácnosti totiž za necelý rok od spustenia Zelenej domácnostiam na jeseň 2024 vyčerpali 107 miliónov eur, ktoré mali podľa štátu vydržať do konca roka 2029. SAPI žiada transparentnú komunikáciu zo strany štátu o ďalšom postupe podpory malých obnoviteľných zdrojov.

Domácnosti potrebujú jasné informácie, či sa oplatí čakať na obnovu podpory, alebo lepšie začať s investíciami okamžite, aby mohli urýchlene šetriť na účtoch za energiu. Karaba tiež pripomína, že opätovné spustenie podpory cez Zelenú domácnostiam v minulosti trvalo viac ako 1,5 roka.

Uložiť článok

Najnovšie články