Podľa dostupných tvrdení sa mali zámožní cudzinci zo západoeurópskych krajín zúčastňovať tohto tzv. vojenského turizmu v Sarajeve počas konfliktu v 90. rokoch. Účastníci údajne platili príslušníkom armády za možnosť strieľať na civilistov počas štvorročného obliehania mesta.
Sarajevo bolo v rokoch 1992 až 1996 vystavené sérii ostreľovacích útokov, počas ktorých mali zahynúť tisícky ľudí. Ako informoval The Guardian, obliehanie Sarajeva sa stalo symbolom najdlhšieho obliehania v modernej histórii, ktoré nasledovalo po vyhlásení nezávislosti Bosny a Hercegoviny od Juhoslávie.
Akoby hrali videohru
Denník The Guardian opisuje prítomnosť ostreľovačov v meste ako „najobávanejší prvok života“ obyvateľov počas obliehania. Podľa jeho správy ozbrojenci náhodne strieľali do ľudí na uliciach, vrátane detí, pričom portál prirovnal tieto skutky k „videohre alebo safari“ – ostreľovači sa mali správať, akoby išlo o zábavu.
Vyšetrovanie údajných „ostreľovacích turistov“ vzniklo na základe právneho podnetu, ktorý podal milánsky spisovateľ Ezio Gavazzeni. Ten zodpovedá za zhromažďovanie dôkazov a tvrdí, že o podobných správach prvýkrát počul už v 90. rokoch v talianskej tlači.
K téme sa vrátil po pozretí dokumentárneho filmu Sarajevské safari od slovinského režiséra Mirana Zupaniča (2022). V dokumente bývalý srbský vojak opisuje skúsenosti so skupinami západniarov, ktorí údajne strieľali na civilistov z kopcov obkolesujúcich Sarajevo. Viacerí vojnoví veteráni však tieto tvrdenia rozhodne popreli. Po pozretí dokumentu Gavazzeni podľa vlastných slov pocítil nutkanie, aby začal tvrdenia prešetrovať na vlastnú päsť.
„Film bol pre mňa východiskovým bodom,“ uviedol. „Začal som korešpondenciu s režisérom a odtiaľ som rozširoval svoje vyšetrovanie, až kým som nezhromaždil dostatok materiálu, ktorý by som mohol predložiť milánskym prokurátorom.“
Mali platiť desiatky tisíc a strieľať len pre zábavu
Podľa Gavazzeniho sa mali tzv. vojenskí turisti zúčastňovať masakrov tak, že platili značné sumy vojakom z jednotiek armády Radovana Karadžića – bývalého bosnianskosrbského vodcu, ktorého v roku 2016 uznali vinným z genocídy a zločinov proti ľudskosti.
Ako uvádza BBC s odvolaním sa na talianske noviny La Repubblica, Gavazzeni tvrdí, že týchto „veľmi bohatých“ účastníkov bolo „mnoho“ a niektorí z nich zaplatili „veľa peňazí“ – v prepočte na dnešnú hodnotu to mohlo byť až 100-tisíc eur za možnosť zúčastniť sa na týchto činoch.
„Neboli tam žiadne politické ani náboženské motivácie,“ priblížil ďalej autor. „Boli to bohatí ľudia, ktorí tam chodili pre zábavu a osobné uspokojenie. Reč je o ľuďoch milujúcich zbrane, ktorí by inak možno chodili na strelnicu alebo na safari do Afriky.“ Údajných vinníkov opísal ako osoby s úplnou „ľahostajnosťou voči zlu“.
Prokuratúra prešetruje možných účastníkov
Obvinenia momentálne prešetrujú milánski prokurátori pod vedením Alessandra Gobbiho. Vyšetrovanie sa zameriava na identifikáciu občanov, ktorí mohli byť zapojení do vrážd spáchaných počas obliehania Sarajeva. Podľa dostupných informácií sa obvinenia týkajú dobrovoľných vrážd spáchaných s krutosťou a z nízkych pohnútok.
Ezio Gavazzeni údajne už identifikoval niekoľko talianskych osôb, ktoré mali byť do týchto činov zapojené. V nasledujúcich týždňoch by mali byť vypočuté prokurátormi. Jeho právny zástupca Nicola Brigida na záver uviedol: „Dôkazy zhromaždené po dlhom vyšetrovaní, vrátane správy bývalého starostu Sarajeva, sú pevne podložené a mohli by viesť k serióznemu vyšetrovaniu s cieľom identifikovať vinníkov.“
Nahlásiť chybu v článku