Ilustračná foto: TAS/František Iván

Moderné zabezpečovacie systémy pritom podľa analytikov dokážu predísť nehodám.

Viac ako polovica železničných tratí a staníc na Slovensku stále funguje na technológii starej vyše sto rokov. Upozornil na to Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) s tým, že samostatné projekty automatizácie tratí by mohli výrazne zvýšiť bezpečnosť železničnej dopravy a zároveň znížiť prevádzkové náklady.

Moderné zabezpečovacie systémy pritom podľa analytikov dokážu predísť nehodám, ako bola zrážka vlakov pri Jablonove nad Turňou. Ako skonštatoval útvar ministerstva financií, na mnohých tratiach sa doprava dodnes riadi telefonicky medzi výpravcami v susedných staniciach, bez priameho spojenia s rušňovodičom. Automatizácia by pritom umožnila riadenie výhybiek na diaľku z jedného miesta a zavedenie moderného systému mobilnej komunikácie medzi vlakmi a dispečermi.

„V rámci automatizácie by sa taktiež mohol zaviesť európsky vlakový zabezpečovací systém ETCS, ktorý automaticky zastaví vlaky idúce „na červenú“ a zabráni hroziacej zrážke,“ skonštatoval ÚHP s tým, že na Slovensku zatiaľ tento systém funguje len na koridore Bratislava – Žilina – Čadca.

14 kilometrov ročne

Podľa ÚHP sa automatizácia v súčasnosti realizuje väčšinou len ako súčasť komplexných modernizácií tratí, ktoré sú finančne náročné a napredujú pomaly. Priemerné tempo modernizácií je len 14 kilometrov ročne. Samostatné projekty automatizácie sú pritom podľa analytikov rýchlejšie, tvoria približne päť percent z ceny komplexnej modernizácie a prinášajú vysoký bezpečnostný aj ekonomický prínos.

„Od roku 2019 opakovane odporúčame prioritne investovať aj do samostatných projektov automatizácie spravidla na tratiach, kde jazdia vlaky aspoň raz za dve hodiny,“ uviedol Útvar hodnoty za peniaze. Podľa jeho odhadov by k dnešným 600 kilometrom automatizovaných tratí mohlo pribudnúť ďalších viac ako 1 800 kilometrov, na ktorých sa inak bezpečnosť nezvýši.

Foto: Polícia SR

Zavedenie týchto systémov by podľa ÚHP prinieslo nielen zvýšenie bezpečnosti, ale aj úsporu prevádzkových nákladov, keďže doprava by sa riadila z jedného miesta a nebolo by potrebné mať personál v každej stanici. Financovanie projektov by mohlo byť zabezpečené z európskych fondov. Odrazovým mostíkom mal byť Plán obnovy a odolnosti SR, ktorý pôvodne počítal s automatizáciou 111 kilometrov tratí. ÚHP konštatuje, že tento cieľ je stále možné naplniť prostredníctvom európskych zdrojov.

Obnova vozňov

Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) medzitým oznámila, že pripravuje obnovu časti svojho parku spacích vozňov. ŽOS Trnava zvíťazila v tendri na prestavbu minimálne desiatich denných vozňov na ležadlové a v prípade obstarávania lôžkových vozňov rokuje ZSSK aktuálne o cene s uchádzačom – spoločnosťou ŽOS Vrútky. V súčasnosti ZSSK prevádzkuje nočné spoje na trasách Humenné – Bratislava a Humenné – Praha. Firma zároveň pripravuje nový model príplatkov za nočné cestovanie, keďže tie súčasné nepokrývajú náklady na poskytované služby, informovala v utorok ZSSK.

Obnovu plánuje ZSSK realizovať prostredníctvom dvoch samostatných verejných obstarávaní. Jedno sa týka lôžkových a druhé ležadlových vozňov. So spoločnosťou ŽOS Trnava je pripravená zmluva na prestavbu desiatich vozňov s opciou na ďalších desať. Aj prípade lôžkovej úpravy pôjde o desať vozňov s opciou na ďalších 14. Po ukončení rokovaní s ŽOS Vrútky bude projekt predložený Útvaru hodnoty za peniaze na ďalšie posúdenie.

Uložiť článok

Najnovšie články