Budova Slovenskej národnej galérie (SNG) je ikonická. Rovnako ako zvykla byť ikonická aj vo vnútri, a to najmä po renovácii a opätovnom otvorení. Žila svojím kultúrnym a umeleckým životom. Bola svetová. Minulý čas.
V národnej galérii otvorili 9. septembra výstavu Bang! Bang?! Pripravovali ju umelecký riaditeľ Martin Dostál spoločne s novým generálnym riaditeľom Jurajom Králikom. Je to Králikov druhý kurátorský projekt. Ten prvý, s názvom Zo západu, tiež realizoval v SNG.
Okolo výstavy bolo pred jej otvorením rušno, v deň, keď sa konala vernisáž, zvolala kultúrna obec pred galériu protest. Boli sme sa pozrieť na to, aký záujem vzbudila a ako vyzerá.
Smutná galéria
Už prechod nádvorím značí, že sa veci zmenili. S príchodom nového riaditeľa zmizli zelené vlajky, ktoré označovali hlavný vstup a pre SNG sa stali typickými ešte v čase, keď prebiehala jej rekonštrukcia.
Za prázdnotu, ktorá nás privítala, zrejme mohlo sčasti počasie, sčasti skutočnosť, že umelecká a kultúrna obec galériu verejne bojkotujú. Nech je to akokoľvek, na návštevnosti i atmosfére sa to výrazne podpísalo.
Hlavná zmena nás víta už pri vstupe. Zmizlo kníhkupectvo Ex Libris. Tá svoj koniec ohlásila ešte v marci, a to po dvanástich rokoch. A tak miesto známeho prezerania kníh a spomienkových predmetov sme zamierili priamo k recepcii.
Po ceste nás upútal obrovský, masívny modrý pútač ohlasujúci BIB (30. Bienále ilustrácií Bratislava). Ten „šikovne“ zakrýva výhľad na Námestie Karola Vaculíka. My však vieme, čo sa za ním skrýva. Dielo Ivany Šátekovej, vystavené v rámci Slobodnej národnej galérie na stene jednej z garáží s názvom „Konaj tak, aby si nemusel chodiť po kanáloch“.
Máme fotografiu ako dôkaz. Prečo ju sem ale nemôžeme priložiť, sa dozviete o chvíľu.
Nedostali sme povolenie fotografovať
Pokračujeme k recepcii. Ticho v SNG je hmatateľné, nepríjemné až depresívne. I tak si s pokusom o úsmev pýtame novinársku vstupenku. A spolu s ňou sa pýtame na povolenie fotiť. V čase, keď SNG viedla Alexandra Kusá, ale aj Jaroslav Niňaj, sme si povolenie nezvykli pýtať a so zverejňovaním fotiek nikdy problém nebol.
Keďže nám však riaditeľ Králik pri poslednej návšteve galérie, pri odpočte za rok 2024, vyslovene odmietol odpovedať na otázky, považovali sme za správne upozorniť na to, že sa chystáme urobiť reportáž z výstavy Bang! Bang?!
Po niekoľkých minútach a zainteresovaní štyroch osôb dostávame odpoveď. Povolenie fotiť nemáme. Vraj sme mali vopred napísať žiadosť s predmetom, prečo chceme fotiť a o akú reportáž ide. Toto rozhodnutie mala učiniť niektorá zo zamestnankýň marketingu. Môžeme len predpokladať, že ide o Lenku Bartovú, partnerku Juraja Králika, keďže zamestnankyňa, ktorá s ňou pred nami telefonovala, ju oslovila krstným menom.
Ako to je?
Slovenská národná galéria má svoj návštevný poriadok, v ktorom usmerňuje aj ohľadom fotografovania. V galérii sa smie fotografovať a natáčať len na súkromné a amatérske účely, bez blesku, statívu, selfie tyče. Rešpektujeme to.
V poriadku sa tiež zároveň píše, že „Komerčné fotografovanie vrátane fotografií či iných audiovizuálnych výstupov určených na reklamu, propagáciu alebo akékoľvek komerčné využitie sú bez predchádzajúcej konzultácie s pracovníkmi galérie prísne zakázané. Týka sa to audio/video výstupov, fotografií určených pre marketingové materiály, propagáciu na sociálnych sieťach, firemné webové stránky, publikácie alebo pre akékoľvek iné komerčné účely.“
My sme však fotografie a videozáznam nemali v pláne použiť ani na jeden z vyššie uvedených účelov. Chceli sme urobiť reportáž. A podľa Autorského zákona by sme na to mali mať právo.
Paragraf 39 totižto hovorí napríklad to, že do „autorského práva nezasahuje osoba, ktorá bez súhlasu autora použije zverejnené slovesné dielo vo forme článku alebo vysielané dielo týkajúce sa aktuálnych hospodárskych, politických alebo náboženských tém vyhotovením rozmnoženiny alebo verejným prenosom prostredníctvom hromadného informačného prostriedku, ak takéto použitie nie je výslovne vyhradené.“
Smutná výstava bez ľudí
Rešpektujeme rozhodnutie zamestnancov v SNG. Robíme reportáž bez fotografií. Vošli sme teda do výstavného priestoru. V priestore sa diela strácajú, visia na stenách, striktne vedľa seba, prípadne na šikmej stene.
Obchádzame diela od Viktora Freša, Dušana Králika, Miloša Nováka. Okrem nás a dvoch pracovníčok tu nikto nie je. Preto sa v tichosti rozhodneme zistiť, ako je to s fotografovaním a ako to fungovalo v minulosti za predchádzajúceho vedenia. Netrvá to ani dve minúty, a objaví sa pri nás riaditeľ, aby nás upozornil na to, že na vrchnom poschodí natáčajú a náš šepkaný telefonát ich ruší. Zistíme, že ide o rozhovor Králika s iným médiom. Akým, to sa nedozvieme.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
A tak prejdeme poschodie, prezrieme si diela od druhej polovice minulého storočia po dnešok a premýšľame, čo ďalej. Na vyššie poschodia nesmieme kvôli rozhovoru. V ďalšej časti galérie nič okrem zelenej tabuľky s X nič nenájdeme. A tak sa rozhodneme odísť.
Po ceste späť stretneme skupinku asi piatich ľudí. Opäť obchádzame diela vystavených umelcov na výstave Bang! Bang?! A je nám smutno. Zaslúžia si byť videné. SNG si zaslúži byť videná. No inak, ako je dnes.
O čo ide?
Ešte pred uvedením do života však Prásk! Prásk?!, ako bola preložená, vyvolala rozruch, a to tým, že na nej mali byť vystavené aj diela tých, ktorí vystavovali pri garážach v Slobodnej národnej galérii, alebo boli súčasťou štafetového protestu Umenie nebude ticho!
Časť z umelcov vyjadrila nesúhlas s vystavením ich práce a Dostálovi a Králikovi zaslali žiadosť o okamžité stiahnutie ich diel. Ako sme zistili, nestalo sa tak. V átriu a na prvom poschodí, kam bola výstava umiestnená, sme našli Viktora Freša, Erika Šilleho a napríklad aj Luciu Tallovú.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
„Je to bizarný obraz časov, ktoré žijeme. Slovenská národná galéria je najkrajšie zrekonštruovaná inštitúcia kultúrneho charakteru, a malo by byť cťou a snom mnohých autorov, že si v nej zaslúžili svoj priestor na stene. Avšak miesto toho, aby som sa tešil, cítim pachuť nechutenstva, ktorá vyplýva z neodbornosti a amatérstva,“ povedal pred otvorením výstavy pre interez Erik Šille.
Nahlásiť chybu v článku