Čoraz viac krajín bojuje s nedostatkom pitnej vody a so suchom. Problémom sú okrem iného najmä nekontrolovaná ťažba podzemnej vody a klimatické zmeny. Neblahé následky už teraz pociťujú desiatky štátov a zdá sa, že to bude ešte horšie.
Suché miesta sa rozširujú čoraz viac
Ako informuje web Live Science, kontinenty od roku 2002 stratili toľko vody, že prekonali ľadovce ako najväčšieho prispievateľa, čo sa týka zvyšovania hladiny svetových morí. Vedci zistili, že takmer 70 % tohto úbytku spôsobuje nekontrolovateľná ťažba podzemnej vody, následkom ktorej sa napokon dostáva do oceánov.
Spolu s rastúcou mierou vyparovania v dôsledku klimatických zmien to spôsobuje, že vznikajú suché miesta, ktoré sa čoraz viac rozširujú. Jeden z autorov štúdie publikovanej prostredníctvom Science Advances, Jay Famiglietti, vysvetlil, že na svete ostalo už len veľmi málo miest, ktoré by nevysychali.
Situáciu vraj sleduje už 20 rokov a je to len horšie. Na meranie kontinentálneho vysušovania použili výskumníci údaje zo satelitov, ktoré dokážu zachytiť aj malé zmeny. Suché miesta vznikajú najmä v oblastiach, ktoré ľudia využívajú už desaťročia. Nájdete ich napríklad v Číne, v Indii, ale aj v Kalifornii, kde je situácia následkom ľudskej činnosti, ale aj vyparovania vody, kritická.
Spájajú sa do masívnych suchých oblastí
Voda sa buď dostáva do riek, ktoré končia v oceáne, alebo prší z atmosféry nad oceánom, čo v konečnom dôsledku spôsobuje zvyšovanie hladiny morí. Desivé je, že suché miesta sa čoraz viac rozširujú a vedci si všimli, že neraz sú už také veľké, že sa spájajú do jedného masívneho suchého miesta.
Napríklad, v okolí Himalájí bolo predtým štyri či päť separátnych suchých miest, teraz je to len jedna veľká spojená oblasť. Obrovské suché megaoblasti sa nachádzajú aj na severe Ruska, v Kanade či na Aljaške. Ovplyvňujú však aj Ameriku a západ Európy. Tieto oblasti postupne zomierajú a odborníci to prirovnávajú k šíriacej sa nezastaviteľnej plesni alebo k vírusu.
Zvláštne je, že zasiahnutá je v súčasnosti najmä severná hemisféra, no južná pomenej. Nie je jasné, prečo je to tak, no vedci sa nazdávajú, že to môže mať spojitosť s rekordnou udalosťou El Niño spred 11 rokov. Podľa Famigliettiho je vysychanie na Aljaške, v Kanade a Rusku spôsobené najmä topením permafrostu, zatiaľ čo v západnej Európe je jav spôsobený suchom.
Dôsledky sú extrémne závažné
Vedci zistili, že 101 krajín, v ktorých žije 75 % svetovej populácie, za posledných 22 rokov stratilo množstvo sladkej vody. „Podzemná voda sa stáva najdôležitejším prírodným zdrojom v týchto vysychajúcich častiach sveta,“ tvrdí Famiglietti.
Dôsledky vysychania sú extrémne závažné. Ovplyvňuje produkciu potravín, biodiverzitu, prírodné katastrofy, hladinu morí a život ako ho poznáme. Keďže planétu takpovediac varíme naďalej, na zavlažovanie plodín a udržiavanie populácie bude potrebných viac zásob podzemných vôd. To nás bude nútiť vŕtať stále hlbšie do vodonosných vrstiev, a to za nemalé náklady.
Vyčerpávanie podzemných vôd sa nedá zvrátiť, ale zmeny vo využívaní vody, ako napríklad lepšia regulácia zavlažovania, môžu urobiť veľa. Všetko, čo urobíme na zmiernenie zmeny klímy, pomôže. Famiglietti dodáva, že ľudia nemusia zastaviť všetky činnosti súvisiace s vodou a so zavlažovaním. Je však dôležité vážne sa zamyslieť nad tým, ako vodu využívame.
Nahlásiť chybu v článku