Palác kultúry a vedy vám v meste udrie do očí. Spája sa s množstvom kontroverzie, ale aj so smutnou etapou, ktorou si Varšava len v nedávnej minulosti prešla. Išlo o „Stalinov dar“ Poliakom, ktorý dal vybudovať v meste zrovnanom so zemou. Z jeho vrcholu sa skokom tragicky pripravilo o život niekoľko ľudí a dokonca sa objavili búrlivé diskusie, či mrakodrap zbúrať, alebo ho ponechať. Len pred pár dňami prešlo už okrúhlych 70 rokov od jeho otvorenia a stále stojí na svojom mieste, no z jeho pôvodného názvu sa meno Josifa Stalina už vytratilo.
Začiatkom augusta 1944 vypuklo Varšavské povstanie a po nemeckom pustošení padlo až 85 % mesta. Historické centrum bolo preč, rovnako aj takmer všetky pamiatky. Varšava bola zdevastovaná a dokonca sa uvažovalo o tom, že by sa hlavným mestom Poľska mohla stať Lodž. Napokon k tomu nedošlo a miestni sa rozhodli mesto obnoviť. Do toho vstúpil Josif Stalin.
Výstavba Paláca kultúry a vedy, ktorého názov v minulosti znel Palác kultúry a vedy Josifa Stalina, započala v roku 1952, dokončená bola 21. júla 1955 a o pár hodín nato už bol sprístupnený verejnosti, priblížil portál Culture. Zaujímavé je to, čo sa dialo pred týmto dňom, ale aj udalosti, ktoré nasledovali po ňom, a trvajú prakticky dodnes.
Dar, ktorý nemohol byť neprijatý
Počas povojnovej výstavby Varšavy dostal hlavný architekt mesta Józef Sigalin pokyn, aby sa k návšteve sovietskeho diplomata Viačeslava Molotova postavil pozitívne. Molotov počas návštevy načrtol myšlienku postaviť vo Varšave veľkolepý mrakodrap ako „dar“ od Sovietskeho zväzu.
Sigalin a poľská strana súhlasili, hoci o podobe stavby rozhodovala Moskva. Hlavným architektom sa stal Soviet Lev Rudnev a projekt bol realizovaný v štýle socialistického realizmu podľa sovietskych vzorov, s obmedzeným poľským vplyvom.
Natáčali ich, niekoľko ľudí prišlo pri stavbe o život
Sovietsky zväz stavbu aj financoval, no už tento samotný proces vykazoval známky propagandy. Bola spustená v roku 1952 a každá jej etapa došla do finále skôr, než sa plánovalo, čo malo ukázať svetu efektivitu sovietskych robotníkov.
Dokonca sa nakrúcali filmy, ktoré dokumentovali, ako Poliaci dokonale spolupracujú so Sovietmi a naberajú od nich cenné skúsenosti. Realita však bola tvrdšia a až 16 ľudí prišlo pri stavbe paláca o život. Celkovo sa na prácach podieľalo 3500 sovietskych robotníkov, pripomenul Guardian. Priviedli na svetlo sveta svojho času najvyšší mrakodrap široko-ďaleko, s výškou 237 metrov, 42 poschodiami, pričom bol dokončený asi po troch rokoch výstavby.
Ôsma sestra ruských mrakodrapov
Lev Rudnev, ktorý stvoril aj moskovskú sériu Stalinových mrakodrapov, známu ako Sedem sestier, spolupracoval s Poliakmi a palác sa stal symbolom strategického významu Poľska pre Rusko. Nie nadarmo dostal prezývku „Ôsma sestra“.
Zaujímavosťou je, že u našich českých susedov – v Prahe, môžeme nájsť jeho miniatúru, ktorou je Hotel International, ktorý vznikal prakticky súbežne. Bol stavaný v rokoch 1952 až 1956 pod taktovkou architekta Františka Jeřábka. V 50. rokoch bol najmodernejším hotelom Československa.
14. októbra 1958 sa odohrala prvá tragédia zo sérií trpkých koncov spájaných s palácom – istý muž sa pripravil o život skokom z jeho vyhliadkovej terasy. Nasledovali ďalšie podobné udalosti v rokoch 1964 a 1965. Dnes sú už na nej umiestnené mreže, ktoré chránia návštevníkov, takže sa netreba ničoho obávať.
Diskutovalo sa o jeho zrútení
Pre svoju históriu Palác kultúry a vedy vzbudzuje kontroverziu aj po rokoch. Uvažovalo sa aj o jeho demolácii, no tá by nebola jednoduchá a muselo by byť na ňu vynaložených množstvo finančných prostriedkov. Tie však putujú aj na jeho údržbu, preto je isté len to, že stále rozdeľuje ľudí. Kým pre jednu skupinu je symbolom národnej identity, druhá ho vníma ako neprehliadnuteľnú spomienku na útlak národa, opísal Careers in Poland.
Môžete navštíviť vyhliadkovú terasu
Dnes je z Paláca kultúry a vedy obľúbená turistická atrakcia. Okrem kancelárií je domovom aj kina, múzeí či divadiel. No možno vás najviac zaujme vyhliadková terasa, ktorá sa nachádza na 30. poschodí mrakodrapu, vo výške 114 metrov. Počas našej návštevy si ju rozhodlo užiť množstvo ďalších ľudí, čo potvrdzuje, že ide o vyhľadávaný bod programu v meste.
Dospelá osoba zaplatí za vstup v prepočte asi 6,50 eura, cena zľavneného lístka je o niečo vyššia, približne 6,30 eura. Môžete sa po nej poprechádzať 360 ° okruhom a užiť si pohľad na Varšavu z každej strany. Naskytne sa vám výhľad napríklad priamo na Varso Tower, ktorá so svojimi 310 metrami pokorila poľský výškový rekord a dokonca je aktuálne najvyššou budovou v Európskej únii. A mimochodom, na svojom vrchole tiež plánuje otvoriť vyhliadku s názvom Highline Warsaw, ktorá by mohla konkurovať tejto.
Palác kultúry a vedy už dnes nie je jediným varšavským mrakodrapom – do panorámy poľského Manhattanu pribudli ďalšie. No stále zostáva ľahko rozpoznateľným, keďže jeho vzhľad sa líši od moderných presklených budov, ktoré vyrástli naokolo. A keď sa vo Varšave rozhodnete vydať po stopách jej histórie, nemôžete ho vynechať.
Nahlásiť chybu v článku