Fínsko oboznámilo Organizáciu spojených národov s odstúpením od Ottawského dohovoru o zákaze protipechotných mín, uviedlo fínske ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok neskoro večer. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
Krajina nemôže skladovať a používať protipechotné míny ešte šesť mesiacov po tom, čo oznámila svoje odstúpenie ostatným štátom viazaným Ottawským dohovorom a OSN. V prípade Fínska táto lehota skončí v januári 2026, upresnilo ministerstvo vo vyhlásení.
Viaceré krajiny už odstúpenie odsúhlasili
Litva, Lotyšsko, Estónsko, Fínsko a Poľsko už odsúhlasili odstúpenie od dohody pre narastajúcu vojenskú hrozbu susedného Ruska, píše Reuters. Zámer odstúpiť od dohovoru oznámila koncom júna aj Ukrajina. Zdôvodnila to potrebou brániť sa pred Ruskom, ktoré protipechotné míny vo vojne využíva a dohovor nikdy neprijalo.
Fínsko a Litva podľa Reuters plánujú od budúceho roka začať s vlastnou produkciou protipechotných mín s cieľom zásobovať seba i Ukrajinu. Dohovor o zákaze použitia, skladovania, výroby a presunov protipechotných mín a o ich zničení z roku 1997 (Ottawský dohovor) ratifikovalo alebo k nemu pristúpilo viac ako 160 krajín. Takéto míny často mrzačia obete, ktoré nezomrú okamžite a ohrozujú civilistov ešte dlho po ukončení konfliktov. Ľudskoprávne skupiny preto odsudzujú ich použitie.
Podozrivé manévre pri hraniciach znepokojujú Fínsko aj spojencov
Už dávnejšie sme vás informovali, že zintenzívňujúce sa a najmä podozrivo koordinované manévre ruskej armády pri fínskych hraniciach vyvolávajú otázky aj obavy. Satelitné zábery, ktoré zachytávajú premiestňovanie ťažkej techniky, obnovu starých základní a výstavbu nových heliportov, podľa viacerých analytikov nenaznačujú len rutinné cvičenia. Skôr pôsobia ako strategická príprava na dlhodobejšie rozmiestnenie síl v regióne, ktorý je po vstupe Fínska a Švédska do NATO citlivejší než kedykoľvek predtým.
Fínsko reaguje ostražito, no bez paniky. Pokračuje vo výstavbe pohraničného plota a sleduje každý pohyb na druhej strane hranice. Podľa generálmajora Samiho Nurmiho zatiaľ nejde o bezprostrednú hrozbu, no pripravujú sa aj na najhorší možný scenár.
EÚ varuje pred tým, čo môže prísť po vojne na Ukrajine
Európski predstavitelia sú ešte opatrnejší. Podľa eurokomisára Andriusa Kubiliusa sa ruské zbrojenie nezastaví ani po prípadnom prímerí na Ukrajine. Práve naopak, Moskva by mohla presmerovať svoju silu inam. A to je moment, na ktorý sa v EÚ aj v NATO musia pripraviť skôr, než bude neskoro.
Nahlásiť chybu v článku