Ochorenia mozgu spôsobuje vec, s ktorou sa stretávame bežne. Štúdia českých vedcov prináša vážne zistenia

Vdychované nanočastice olova môžu zo znečisteného ovzdušia prenikať do mozgu a spôsobovať neurodegeneratívne ochorenia, ako je napríklad Alzheimerova choroba, uvádza nová štúdia českých vedcov, píše TASR.

Znečistenie ovzdušia predstavuje celosvetový problém najmä v mestských a priemyslových oblastiach. Skryté nebezpečenstvo môžu predstavovať olovnaté nanočastice (PbNP), ktoré do vzduchu uvoľňuje spaľovanie fosílnych palív a priemyselná výroba.

PbNP môžu podľa vedcov vstúpiť do mozgu priamo cez čuchové bunky. Umožňuje im to obísť hematoencefalickú bariéru oddeľujúcu vnútorné prostredie mozgu a cievny systém, čím zabraňuje vstupu škodlivín z krvi do mozgu.

„Potvrdili sme, že nanočastice olova sa môžu do mozgu dostať cez čuchový nerv a hromadiť sa v špecifických oblastiach mozgu. Tento objav je kľúčový pre pochopenie neurotoxicity nanočastíc a ukazuje, že znečistenie ovzdušia môže mať priamy vplyv na náš nervový systém. Zároveň otvára nové možnosti ochrany nášho zdravia,“ vysvetľuje Marcela Buchtová, vedúca Laboratória molekulárnej morfogenézy Ústavu živočísnej fyziológie a genetiky AV ČR.

Je to vážny problém

Štúdiu vypracovali vedci z Ústavu živočíšnej fyziológie a genetiky Akadémie vied Českej republiky (AV ČR) v spolupráci s Masarykovou univerzitou a Ústavom analytickej chémie AV ČR.

Nanočastice sa pri dlhodobom vystavení hromadia najmä v hipokampe, oblasti kriticky dôležitej pre pamäť a učenie. Okrem toho spôsobujú aj poruchu fosforylácie tau proteínu, procesu spojeného s Alzheimerovou chorobou a dalšími tauopatiami. PbNP tiež spôsobujú nerovnováhu prvkov pre chemickú podobnosť umožňujúca olovu imitovať v nervovej sústave vápnik. Ten je dôležitým prvkom v ľudskom tele zodpovedajúci za správnu funkciu mnohých procesov, napríklad bunkovej signalizácie alebo stability cytoskeletu.

„Naše experimenty dokázali, že zníženie hladiny vápnika v prostredí účinky častíc olova ešte zosilňuje,“ uvádza Daniela Kristeková z Ústavu živočíšnej fyziológie a genetiky AV ČR, ktorá študovala vplyv nanočastíc na správanie modelového organizmu – sladkovodnej ryby zebričky (Danio rerio). U jedincov vystavených PbNP boli zaznamenané výrazné zmeny pohybu a koordinácie.

Štúdia podľa jej autorov upozorňuje na riziká spojené s PbNP prítomnými v ovzduší a otvára tak nové možnosti terapeutických zásahov.

Pozri aj:

Doba kešu je späť: Podniky od zákazníkov pýtajú hotovosť, niektorí ľudia dokonca zarobia menej