Strach, smútok alebo hnev sú normálne reakcie na krízové udalosti. Je v poriadku prejaviť emócie, ale len spôsobom, ktorý neublíži iným. Informoval odbor komunikácie a marketingu Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže (MŠVVaM) SR ešte v januári, keď Slovensko zažilo tragický útok nožom na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi.
Dnes môžete nájsť medzi najhlavnejšími správami informácie o streľbe v Grazi. Ide o najhorší útok v histórii Rakúska. Podľa polície sa streľba ozvala okolo 10.00 h, v škole na ulici Dreierschuetzengasse bol spustený poplach a budovu evakuovali. Hlásia 10 obetí, niekoľko ranených, medzi obeťami je aj strelec, ktorý si vzal život.
Čo robiť v krízovej situácii?
Rezort radí venovať pozornosť nielen fyzickej bezpečnosti, ale aj psychickému zdraviu detí, učiteľov a všetkých zasiahnutých. MŠVVaM uviedlo, že jednou z možností, ako poskytnúť prvú psychosociálnu pomoc deťom, ktoré nie sú priamo zasiahnuté udalosťou, je podporiť ich prirodzené prejavy emócií.
„Ak deti tému otvoria, vypočujte ich, nechajte ich vyjadriť svoje emócie a pocity bez hodnotenia. Rešpektujte, ak dieťa nechce hovoriť,“ poradilo ministerstvo. Dodalo, že ak deti majú otázky, je potrebné im poskytnúť jasné a vekovo primerané informácie o situácii, aby deti rozumeli, čo sa udialo.
Pozor na nepravdivé informácie
Ďalej podotklo, že je dôležité informovať len o potvrdených faktoch, aby sa predišlo šíreniu nepravdivých informácií. Učitelia by mali používať neutrálny a pokojný jazyk, aby znížili úzkosť rodičov. „Zdôraznite, že situácia je pod kontrolou a bezpečie detí je prioritou,“ poradilo.
Rezort doplnil, že je taktiež dôležité posilniť pocit bezpečia dieťaťa. „Uistite ich, že máme spoločný záujem, a to, aby škola bola bezpečným miestom a bezpečnosť detí aj zamestnancov je vašou prioritou,“ spresnil.
MŠVVaM upozornilo, že ak rodič spozoruje u dieťaťa akékoľvek zmeny v správaní, ktoré by mohli naznačovať úzkosť alebo strach, je vhodné kontaktovať školských psychológov. Obrátiť sa dá podľa ich slov aj na školský podporný tím, centrum poradenstva a prevencie, alebo krízové linky pomoci.
„Psychické dosahy sa môžu objaviť aj u ľudí, ktorí neboli fyzicky zranení a zasiahnutí. Čím sme však tejto situácii bližšie, tým je pravdepodobnejší väčší dosah na duševné zdravie. Prežitie takejto situácie môže viesť k akútnej traume a zvýšenému riziku chronických stavov, ako sú úzkosť a depresia, a posttraumatickej stresovej poruche,“ povedal pre interez ešte v decembri 2023 psychológ a riaditeľ IPčka PhDr. Marek Madro, PhD., MBA.
„Emocionálne náročná situácia a tragická udalosť môže vyvolať rôznorodé reakcie v podobe širokej škály emócií, či zmien v správaní. Každý človek na takúto náročnú situáciu reaguje jedinečne, čo predurčujú viaceré faktory, od minulých skúseností, cez podporu okolia, osobnostné črty, vzťahy… Každý z nás je jedinečný, reagujeme odlišne a aj nám pomáhajú situáciu zvládať rozličné veci, dôležité je, aby v týchto pocitoch zasiahnutí ľudia nezostávali osamote.“
Buďte tu pre svojich blízkych
„Nemôžeme zvrátiť to, čo sa stalo, ale vieme poskytnúť pomoc tým, ktorí boli obeťami alebo súčasťou tejto tragédie, aby sme minimalizovali dlhodobé vplyvy na ich životy,“ apeluje IPčko. Zdôrazňuje však, že v podobnej chvíli potrebujú deti a mladí ľudia najmä podporu, pomoc a pocit bezpečia od rodičov, učiteľov, blízkych aj odborníkov. „Dôležité je vypočuť ich, vnímať ich potreby a nevyvíjať na nich teraz žiadny tlak na výkon. Buďte tu pre nich a s nimi,“ apeluje IPčko.
Ak poznáme niekoho, kto podobnú tragédiu prežil, mali by sme ho počúvať, byť empatický, dôležité je udržať rutinu bežného dňa, viesť otvorené rozhovory, normalizovať pocity či podporovať k vyhľadaniu pomoci.
Článok bol publikovaný ešte 16. januára 2025.
Nahlásiť chybu v článku