Patrí medzi najimpozantnejšie ľudské výtvory súčasnosti i histórie. Jeho vplyv na svetový obchod a lodnú dopravu je doslova gigantický, no v minulosti sa ho tiež dotkli politické krízy či vojny. Reč je o Suezskom prieplave, ktorého výstavba mala začať 2000 rokov pred naším letopočtom.
Suezský prieplav je človekom vytvorený kanál, ktorý spája Stredozemné more a Červené more. Jeho hlavnou úlohou je prepojenie Európy s Áziou vodnou cestou, ktorú využíva približne 70 lodí denne. Prieplav bol oficiálne otvorený v roku 1869, pričom od toho momentu bol viackrát predmetom viacerých konfliktov.

Cez 195 kilometrov dlhý kanál sa plavia lode s rôznym tovarom, komoditami či nerastnými surovinami. Pre lepšiu predstavu, ak by Suezský prieplav neexistoval, nákladné lode by museli na trasách z Európy do Ázie obchádzať celú Afriku. Plavbou cez prieplav tak podľa Symbiosis ušetria až 8 200 kilometrov.
Územie prieplavu je tiež medzinárodne neutrálne, čo povoľuje prechod nielen obchodných, ale aj vojenských lodí viacerých štátov. Dnešná úloha vyťaženého úseku je teda jasná, no dá sa tvrdiť, že v minulosti bolo okolo neho omnoho „rušnejšie“.
Predchodca bol neúspešný
Oficiálne otvorenie prieplavu sa konalo pred 155 rokmi, 17. novembra 1869, no snahy o prepojenie Stredozemného a Červeného mora tu boli omnoho skôr. Podľa portálu History sa prvé výkopové práce na uľahčenie lodných ciest na tomto území uskutočnili ešte v roku 2000 pred naším letopočtom.

Záujem o vytvorenie lodnej cesty mali najmä Briti, ktorí úzko spolupracovali so svojimi kolóniami v dnešnom Pakistane a Indii. Pred niekoľkými storočiami sa však nepodarilo vytvoriť vodný prechod, keďže vtedajšie plány chceli spájať Červené more a deltu Nílu. Pre rozdielne nadmorské výšky a vodné toky Nílu, ktoré boli na viacerých úsekoch plné sedimentov, sa prechod nikdy nepodarilo dokončiť.
Celá idea preto ostala bokom až do 19. storočia. Vďaka technologickému pokroku a dopytu po uľahčení obchodných ciest sa tak s výstavbou kanála začalo oficiálne v roku 1859. Severne od egyptského mesta Port Said, ktoré je považované za „európsky“ vchod do Suezského prieplavu, za začal realizovať projekt, ktorý mal byť najlepším svojho druhu, čo sa týka dĺžky prieplavu bez vyrovnávajúcich nádrží.
V článku sa po odomknutí dozvieš
- koľko ušetria lode, ak idú cez Suezský prieplav;
- ako prebiehala jeho výstavba;
- aké vojny ho ovplyvnili;
- čoho sa týkala známa Suezská kríza;
- koľko lodí ním denne prejde.
Po odomknutí tiež získaš
- Články bez reklám
- Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom
- Exkluzívne benefity
Pre odomknutie obsahu zadaj svoj e-mail
Registrácia a platba bude dokončená po zadaní e-mailu.
Staň sa členom Interez PREMIUM
a získaj neobmedzený prístup.
Predplatné môžeš zrušiť kedykoľvek.
Objavili sme klenot, nikdy ste o ňom nepočuli: Prešli sme sa po najstaršom drevenom moste v Európe a navštívili unikát
Jednu chcel označiť horiacou cigaretou, inú zase zbil do bezvedomia. Čím bol Picasso väčší sadista, tým lepšie maľoval
Zrezanú kožu prišíval na tváre, topila sa v hnise, stál pri prvej plastike penisu: Chirurg experimentoval s obeťami vojny
ANKETA: Nemá to tu čo robiť. Pýtali sme sa Slovákov, či nakupujú v ruskom reťazci MERE a čo si o ňom myslia
Odborníčka na dýchanie Petra Gaul: 60 až 80 % z nás nedýcha správne. Čo bude platiť večne, sú 3 zásady
Najslávnejšia krádež v histórii umenia. Mona Lisa zmizla na dva roky z Louvru, podozrivý bol aj Picasso
Na Slovensku otvorili unikátny obchod: Za pár eur tu nakúpite veci, ktoré inde zrejme nenájdete, čaká na vás aj prekvapenie
Za obed som platila 2 eurá: Bola som 21 dní v top exotickej destinácii a zapisovala si výdavky. Cena dovolenky ma šokovala
Pri natáčaní Priateľov strčil jazyk do úst Rachel a Monike. Jean-Claude Van Damme si vyslúžil prezývku „Van Zúfalec“
Kričal, že nechce zomrieť a vbehol do lesa: Zmiznutie Larsa Mittanka v Bulharsku sledujú milióny ľudí, hľadajú ho už 11 rokov












Nahlásiť chybu v článku