Patrí medzi najimpozantnejšie ľudské výtvory súčasnosti i histórie. Jeho vplyv na svetový obchod a lodnú dopravu je doslova gigantický, no v minulosti sa ho tiež dotkli politické krízy či vojny. Reč je o Suezskom prieplave, ktorého výstavba mala začať 2000 rokov pred naším letopočtom.
správy od nás budete mať ako prví.
Suezský prieplav je človekom vytvorený kanál, ktorý spája Stredozemné more a Červené more. Jeho hlavnou úlohou je prepojenie Európy s Áziou vodnou cestou, ktorú využíva približne 70 lodí denne. Prieplav bol oficiálne otvorený v roku 1869, pričom od toho momentu bol viackrát predmetom viacerých konfliktov.

Cez 195 kilometrov dlhý kanál sa plavia lode s rôznym tovarom, komoditami či nerastnými surovinami. Pre lepšiu predstavu, ak by Suezský prieplav neexistoval, nákladné lode by museli na trasách z Európy do Ázie obchádzať celú Afriku. Plavbou cez prieplav tak podľa Symbiosis ušetria až 8 200 kilometrov.
Územie prieplavu je tiež medzinárodne neutrálne, čo povoľuje prechod nielen obchodných, ale aj vojenských lodí viacerých štátov. Dnešná úloha vyťaženého úseku je teda jasná, no dá sa tvrdiť, že v minulosti bolo okolo neho omnoho „rušnejšie“.
Predchodca bol neúspešný
Oficiálne otvorenie prieplavu sa konalo pred 155 rokmi, 17. novembra 1869, no snahy o prepojenie Stredozemného a Červeného mora tu boli omnoho skôr. Podľa portálu History sa prvé výkopové práce na uľahčenie lodných ciest na tomto území uskutočnili ešte v roku 2000 pred naším letopočtom.

Záujem o vytvorenie lodnej cesty mali najmä Briti, ktorí úzko spolupracovali so svojimi kolóniami v dnešnom Pakistane a Indii. Pred niekoľkými storočiami sa však nepodarilo vytvoriť vodný prechod, keďže vtedajšie plány chceli spájať Červené more a deltu Nílu. Pre rozdielne nadmorské výšky a vodné toky Nílu, ktoré boli na viacerých úsekoch plné sedimentov, sa prechod nikdy nepodarilo dokončiť.
Celá idea preto ostala bokom až do 19. storočia. Vďaka technologickému pokroku a dopytu po uľahčení obchodných ciest sa tak s výstavbou kanála začalo oficiálne v roku 1859. Severne od egyptského mesta Port Said, ktoré je považované za „európsky“ vchod do Suezského prieplavu, za začal realizovať projekt, ktorý mal byť najlepším svojho druhu, čo sa týka dĺžky prieplavu bez vyrovnávajúcich nádrží.
V článku sa po odomknutí dozvieš
- koľko ušetria lode, ak idú cez Suezský prieplav;
- ako prebiehala jeho výstavba;
- aké vojny ho ovplyvnili;
- čoho sa týkala známa Suezská kríza;
- koľko lodí ním denne prejde.
Po odomknutí tiež získaš
- Články bez reklám
- Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom
- Exkluzívne benefity
Už pri kontrole boli podozriví, nôž ochranku nezaujímal. Náraz do Pentagónu z 11. septembra zachytila aj kamera
Premohli teroristov, no život si nezachránili. Pasažieri letu 93 z 11. septembra sa pri náraze vyparili
„Deje sa niečo príšerné, myslím, že to neprežijem“. Z posledných slov obetí 11. septembra mrazí ešte aj dnes
Vyšli sme na druhú najvyššie položenú chatu v Košickom kraji: Za pivo dáte 2,50, jeden pohľad nás zabolel
Navštívili sme jeden z najkrajších a najväčších slovenských vodopádov. Čakalo nás obrovské sklamanie















Nahlásiť chybu v článku