Aj keď si to možno na dennej báze nevšímame a neuvedomujeme, klimatické zmeny sú badateľnejšie, než kedykoľvek predtým. Navyše, zasahujú aj do ekonomiky, globálne otepľovanie nás vyjde poriadne draho.
Klimatické zmeny nás vyjdú poriadne draho
Vedci sa už nejaký ten čas snažia vyčísliť škody, ktoré napáchajú klimatické zmeny. Odborníci z univerzity v Chicagu určili, koľko nás bude stáť každá tona oxidu uhličitého, ktorá sa dostane do atmosféry a výsledky uverejnili v časopise Climatic Change, píše portál Phys.
Odhady sa zvyčajne pohybujú okolo 100 dolárov na jednu tonu, v tejto štúdii však odborníci píšu, že jedna tona oxidu uhličitého vypustená do atmosféry nás v konečnom dôsledku môže stáť v budúcnosti mnohonásobne viac, a to až 100-tisíc dolárov na jednu tonu.
Profesor David Archer, ktorý sa na vytvorení odhadu podieľal, hovorí, že cieľom bolo vytvoriť hypotézu, ktorá ukáže, do akej miery budú naším súčasným konaním zaťažené budúce generácie. Daná suma nie je realistická hodnota, nie je to kalkulácia, ktorá by ukazovala, koľko za klimatické zmeny platíme v súčasnosti. Archer dodáva, že väčšina laikov, a dokonca aj odborníkov, si len ťažko dokáže predstaviť, aké následky budú mať v budúcnosti naše súčasné rozhodnutia.
Michael Greenstone v štúdii dodáva, že suma je súčtom napáchaných škôd a ich následkov v budúcnosti, vyrátaná je však v súčasných dolároch a v budúcnosti môže toto číslo vyzerať úplne inak. Odborníci dodávajú, že následky klimatických zmien bude ľudstvo znášať ešte stovky, ba možno tisícky rokov, je preto dôležité nazerať na tieto zmeny z rôznych hľadísk, vrátane toho ekonomického.
Kde budeme o 10 000 rokov?
V rámci výpočtov brali odborníci ohľad napríklad aj na stúpajúcu hladinu morí. Ak by sme od dnešného dňa nevypustili do atmosféry v rámci emisií žiaden uhlík, aj tak by do roku 2100 hladina morí a oceánov stúpla približne o 30 centimetrov. Niektoré zmeny sa však dejú pomaly, napríklad, ľadovce sa topia pomerne pomalým tempom, čo znamená, že plný rozsah následkov klimatických zmien bude badateľný až o desiatky rokov. Ak vezmeme do úvahy tento faktor, je možné, že hladina oceánov sa dvihne až o 50 metrov.
Súčasťou modelu sú aj intenzívne búrky a suchá. Odborníci vysvetľujú, že ak kvôli nim príde ľudstvo o 10 % úrodnej pôdy, na ktorej je možné pestovať plodiny, prídeme o 10 % populácie a utrpí aj ekonomika. Odborníci prízvukujú, že ide len o model, ktorý nám má pomôcť predstaviť si budúcnosť, nie sú to presné merania. Situácia sa totiž neustále mení k horšiemu, ale aj k lepšiemu.
Napríklad, stav ozónovej vrstvy sa od roku 1990 vďaka zavedeným opatreniam postupne zlepšuje. Problémom však je, že niektoré problémy sa len tak ľahko nedajú vyriešiť. Napríklad, následkom znečistenia bude v rybách ortuť prítomná aj o 10 000 rokov.
Nahlásiť chybu v článku