Nikdy nekončiaci a komplikovaný spor. Aj tak sa nazýva izraelsko-palestínsky konflikt, ktorý narazil na múr na konci slepej uličky, z ktorej sa jeho hlavní aktéri sotva môžu otočiť, tobôž nájsť riešenie.
V posledných dvoch rokoch sa spomína najmä 7. október 2023, kedy na izraelské územie vpadlo teroristické hnutie Hamas. Útoky zasiahli predovšetkým civilné obyvateľstvo. Medzi viac ako tisíckou obetí sa nachádzali aj ženy a deti. Desiatky ľudí boli odvlečené na územie Gazy.
Izraelská odozva na seba nenechala dlho čakať. Úmysel premiéra Benjamina Netanjahua zničiť Hamas sa skrížil s už aj tak zúfalou situáciou v Pásme Gazy, kde pred konfliktom žilo viac ako dva milióny Palestínčanov.
Od októbra 2023 malo byť podľa Financial Times v Gaze zabitých takmer 60-tisíc Palestínčanov. Tento počet sa zhoduje aj s číslom, ktoré uvádza tamojšie ministerstvo zdravotníctva. Humanitárne organizácie upozorňujú na absolútnu krízu, Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) kritizuje Izrael za blokovanie potravín a zdravotnú pomoc. Netanjahuova vláda mala v júli 2025 blokovať vstup 6-tisíc kamiónov s pomocou pre ľudí žijúcich v Gaze.
Izraelské ľudskoprávne organizácie Be-celem a Lekári za ľudské práva v pondelok v spoločnom vyhlásení upozornili, že vojna v Pásme Gazy predstavuje genocídu voči Palestínčanom. Izrael tieto tvrdenia odmieta, pokračuje v leteckých aj pozemných operáciách a ignoruje humanitárnu krízu, ničí nemocnice aj školy.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Keďže dianie v Pásme Gazy je komplikované a pôvod konfliktu siaha ďaleko do minulosti, pripravili sme pre vás prehľad základných otázok a odpovedí. Vysvetľujú Josef Kraus z katedry politológie Masarykovej univerzity v Brne a šéf Inštitútu ľudských práv (IĽP) Peter Weisenbacher.
Prečo je konflikt komplikovaný?
Konflikt medzi Izraelom a Palestínčanmi je jedným z najdlhšie trvajúcich a najcitlivejších na svete. Jeho korene siahajú až do prvej polovice 20. storočia, kedy sa na území vtedajšej Palestíny začali stretávať národné záujmy židovského a arabského obyvateľstva.
Ako vysvetľuje Kraus, kým vznik Izraela v roku 1948 bol pre Židov naplnením sna o vlastnom štáte, pre státisíce Palestínčanov znamenal vyhnanie z ich domovov. Palestínčania si túto udalosť dodnes pripomínajú ako „nakbu“, teda katastrofu.
Nejde však len o historické súvislosti, ktoré konflikt robia komplikovaným a ťažko spracovateľným. Má aj ďalšie vrstvy, a to národnú, náboženskú, geopolitickú a sociálnu. Okrem toho sa dotýka aj identity, pamäti a traumy na oboch stranách.
Čo sa stalo?
Aktuálna situácia sa vyhrotila po útoku teroristického hnutia Hamas na izraelských civilistov v roku 2023. Izraelská reakcia prišla rýchlo a masívne. „Vojensky zasiahla Pásmo Gazy, ktoré je pod správou Hamasu, a od toho okamihu čelí oblasť rozsiahlemu bombardovaniu, obliehaniu a plošnej deštrukcii s obrovským počtom civilných obetí. Vytvorili sa tu podmienky pre desivú humanitárnu katastrofu a hladomor,“ ozrejmuje Kraus.
Čo je Pásmo Gazy?
Pásmo Gazy je úzky pás územia na pobreží Stredozemného mora, ktorý obývajú viac než dva milióny Palestínčanov. Ide o jedno z najhustejšie osídlených miest na svete. V roku 2007 sa tu moci ujal Hamas a odvtedy je územie prakticky odrezané od okolitého sveta.
Prečo si Hamas nezamieňať s Palestínčanmi?
Hamas je politicko-náboženské hnutie. Ako upozorňuje Kraus, má svoje vojenské krídlo a stojí za mnohými útokmi proti Izraelu, a to vrátane teroristických činov. „Nemožno ho však stotožňovať s celou Palestínou ani so všetkými Palestínčanmi. Zamieňať Hamas s Palestínčanmi ako celkom nie je len nepresné, ale aj nebezpečné. Prispieva to ku kolektívnemu trestaniu civilistov, ktorí často najviac trpia pre rozhodnutia ozbrojenej skupiny,“ prízvukuje.
Dodáva, že Palestínčania žijú nielen v Gaze, ale aj na Západnom brehu Jordánu a v ďalších krajinách. Majú rôznorodé politické postoje aj náboženské presvedčenia. „Medzi Palestínčanmi je aj mnoho kresťanov, ktorí nemajú so sunnitsko-extrémistickým Hamasom vôbec nič spoločné. Mnohí palestínski moslimovia Hamas nepodporujú.“
Weisenbacher dopĺňa, že medzi palestínskou populáciou sú aj teroristi, militanti a fanatici. Rovnako je to však aj na strane izraelskej populácie. „Koniec koncov, veľa z útokov na Západnom brehu dnes robia izraelské teroristické skupiny, takzvaní osadníci.“
Kraus tiež pripomína, že existujú aj iné palestínske hnutia, a to napríklad Fatah. Ten má kontrolu nad Západným brehom a usiluje sa o vyjednávanie s Izraelom.
Môžeme pri tomto konflikte určiť, kto je agresor a kto je obeť?
„Súčasný konflikt nie je medzi Izraelom a Hamasom, takéto rámcovanie je nereálne. Možno to bola pravda v prvých dňoch po útoku Hamasu, ale určite nie je dnes a nebola veľmi dlho. Rovnako hovoriť o konflikte nie je správne, nakoľko na jednej strane máme obrovskú, špičkovo vybavenú okupačnú armádu a na strane druhej palestínsku populáciu,“ hovorí Weisenbacher.
Podľa jeho slov to, čo sa aktuálne deje, je okupácia a obrana voči nej, a to aj neakceptovateľnými metódami, ako bol útok Hamasu 7. októbra 2023.
„Kto je okupant a kto je okupovaný, je jasné už od roku 1948, kedy izraelská armáda a ozbrojené skupiny zavraždili tisíce ľudí palestínskeho pôvodu a vyhnali a vysídlili viac ako 750-tisíc z ich domovov a zabrali ich územie a majetok. Následne bolo viac ako 500 palestínskych miest a dedín osídlených izraelským obyvateľstvom a palestínske obyvateľstvo odvtedy žije v stave permanentných utečencov,“ vysvetlil.
Čo je to genocída, a prečo sa o nej v tomto prípade hovorí čoraz intenzívnejšie?
Weisenbacher upozorňuje na to, že genocída je právny pojem s dlhou a zložitou definíciou. Ak ho veľmi zjednodušíme, hovoríme o hromadnom vyvražďovaní obyvateľstva, obvykle nejakého etnika alebo národa s cieľom zničiť ho. Genocída zahŕňa aj ničenie kultúry, vzdelávania a ekonomickej bázy prežitia obyvateľstva.
Ako najznámejší príklad genocídy uvádza holokaust, teda snahu vyvraždiť európske židovské obyvateľstvo. V Európe došlo ku genocíde naposledy v roku 1995 v bývalej Juhoslávii, keď srbská armáda vyvraždila 8 372 bosnianskych mužov v meste Srebrenica.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Šéf IĽP hovorí, že aj v prípade situácie v Pásme Gazy, vychádzajúc z dôkazov, ktoré zverejnila izraelská mimovládna organizácia B’Tselem, dnes už nehovoríme „len“ o etnických čistkách, ale o genocíde. Bez ohľadu na to, čo podľa neho hovoria právne pojmy, nemožno prekryť, že viac ako dva milióny ľudí v Gaze trpia.
„Či Medzinárodný súd o päť rokov rozhodne, že to bola genocída alebo „len“ etnická čistka, nič nemení na fakte, že izraelská armáda vedome zabíja a mrzačí civilistov a že to nie sú „náhodné straty“, ale zámer, že izraelská vláda striedavo znemožňuje Palestíncom prístup k pitnej vode, jedlu, elektrine a liekom. Jednoducho to, čo sa tam deje, je čisté zlo a právna terminológia na tom nič nezmení,“ odkazuje.
Kraus pripomína, že z právneho hľadiska ide o zložitý proces, z toho ľudského o katastrofu obrovských rozmerov. Či ide o genocídu alebo o vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti, však podľa neho ukáže čas.
Má situácia riešenie?
„Z krátkodobého hľadiska môže Izrael vojensky poraziť a decimovať Hamas, zabiť jeho vodcov, zničiť infraštruktúru a získať kontrolu nad Gazou. Ale z dlhodobého hľadiska to ešte neznamená koniec konfliktu,“ hovorí Kraus.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Aj keby sa podľa neho Izraelu podarilo zničiť Hamas, frustrácia, nespravodlivosť a trauma, ktoré sa regiónom dlhodobo nesú, aktuálne znásobené utrpením civilistov, len tak nezmiznú. Aj to zvyšuje potenciál na verbovanie Hamasom alebo inou militantnou organizáciou.
Trvalé riešenie môže prísť len politickou cestou a muselo by predstavovať uznanie legitímnych práv oboch strán – Izraelčanov aj Palestínčanov – na bezpečie, dôstojnosť a vlastný štát. Takéto riešenie sa však podľa Krausa zatiaľ nedarí presadiť kvôli nedostatku politickej vôle na oboch stranách, rovnako ako aj kvôli zlyhaniu medzinárodného spoločenstva.
Nahlásiť chybu v článku