Vyššie mesačné výdavky Slovákov v porovnaní s minulým rokom vplývajú aj na financovanie vecí mimo bežnej spotreby. Väčšiu investíciu ešte v tomto roku neplánuje 56 % ľudí, zatiaľ čo vlani ich bolo v rovnakom období 40 %. Klesla pritom deklarovaná kúpyschopnosť v rôznych oblastiach, napríklad pri kúpe nehnuteľnosti, auta či drahšej elektroniky. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu, ktorý v júni tohto roka na vzorke 1000 respondentov realizovala agentúra Ipsos pre Home Credit Slovakia.
Svoju aktuálnu finančnú situáciu hodnotí oproti roku 2024 ako horšiu viac ako polovica Slovákov (52 %).
Mnohí uvádzajú, že museli celkovo obmedziť všetky svoje výdavky, čo sa prejavuje aj v prípade väčších investícií.
Neplánujeme nový nábytok, rekonštrukciu ani elektroniku
„Počet ľudí, ktorí neplánujú väčšiu investíciu, medziročne stúpol o 16 percentuálnych bodov (p. b.), keďže vlani ich bolo 40 %. Vo väčšej miere sa to prejavuje vo vekovej kategórii od 54 do 65 rokov a taktiež v prípade tých, ktorí žijú v domácnosti sami,“ priblížil analytik Home Creditu Jaroslav Ondrušek.
Zatiaľ čo vlani plánovalo investovať do vybavenia domácnosti v podobe drahších spotrebičov či nábytku 22 % opýtaných, tento rok je to len 10 %. V prípade rekonštrukcie nehnuteľnosti ide taktiež o pokles, a to zo 17 na 14 %, pri kúpe nehnuteľnosti z 5 na 3 %. Deklarovaná kúpyschopnosť elektroniky klesla podľa prieskumu z 13 na 8 % a automobilu z 12 na 6 %.
Pri otázke, ako by chceli ľudia na Slovensku prípadné väčšie investície financovať, najčastejšie spomínajú úspory (53 %), nasledujú mesačné výplaty členov domácnosti. Ďalej je to kombinácia pôžičky, úspor a výplaty (22 %). Samotnú pôžičku spomenulo 11 % respondentov.
„Zo svojich úspor hodlajú vo vyššej miere financovať väčšie investície najmä ľudia žijúci v západnej časti Slovenska, taktiež obyvatelia miest, a to s počtom od 20-tisíc do 100-tisíc a tiež vysokoškolsky vzdelaní ľudia,“ vymenoval Ondrušek.
Výsledky prieskumu ukázali aj to, že mnohí Slováci už tento rok majú osobnú skúsenosť s nejakou formou novej pôžičky z banky či nebankovej spoločnosti. Najčastejšie išlo o spotrebiteľský úver (9 %), potom to bol nákup tovaru na splátky a kreditná karta (obidve 8 %). Nasledovali krátkodobá a neúčelová pôžička (6 %), lízing na auto či hypotéka (5 %).
Nahlásiť chybu v článku