Život bez dopravných kolón si v 21. storočí už pomaly nevieme ani predstaviť. Zápchy a preplnené cesty už zďaleka nie sú problémom len v obrovských svetových metropolách a na cestách sa kolóny na každodennom poriadku tvoria takmer vo všetkých veľkých slovenských mestách. Závidieť ale môžeme takým mravcom, ktorých kolónie sú voči dopravným zápcham v podstate imúnne.
Pri pohľade na pohyb mravcov to vyzerá chaoticky. Stovky,tisíce a nezriedka aj desaťtisíce jedincov sa presúva po úzkej trase za potravou, prevezmú svoj náklad a opäť sa po tej istej ceste vracajú späť do mraveniska. Celé to vyzerá neusporiadane, bez akýchkoľvek pravidiel – ako jedna nezmyselne sa hmýriaca masa. Ako však v tlačovej správe o svojom výskume píšu francúzski a americkí vedci, všetko je to presne opačne.

Na úzkej trase sa v oboch smeroch neustále pohybujú stovky, inokedy tisíce mravcov. Otázkou teda ostáva, ako je možné, že sa v ich kolóniách netvoria „dopravné zápchy“. Vedci z univerzít vo francúzskom Toulouse a v americkej Arizone uskutočnili 170 filmových experimentov, počas ktorých sledovali rôzne veľké mravčie kolónie s veľkosťou od 400 do 25 600 jedincov. Výsledkom experimentu je fakt, že „doprava“ mravcov je čokoľvek, len nie chaotická.
Zrýchľujú, keď my spomaľujeme
Ak sa na mravčej ceste objaví priveľa jedincov, paradoxne zrýchľujú. A robia tak dovtedy, až sa napokon všetci pohybujú konštantnou rýchlosťou, ktorá dosahuje maximálny „prietok“ na ceste. A popritom sa pomerne často navzájom zrážaujú. Ak však maximálny „prietok“ mravce prekročia, menia taktiku. Prestávajú zrýchľovať a začínajú sa navzájom vyhýbať. Zvyšné mravce čakajú, kým sa situácia na ceste ustáli a až potom vstupujú do premávky. A kolobeh sa znovu opakuje.
Od pohybu ľudí sa pohyb mravcov zásadne líši. Ak sa premávka ľudí prehusťuje (či už pešia alebo cestná), majú ľudia tendenciu spomaľovať. Pri dosiahnutí určitého bodu sa potom celý pohyb jednoducho zastaví a trvá nejaký čas, kým sa dá znovu do aspoň pomalého pohybu. Kým ľudia dodržiavajú nemenné pravidlá premávky bez ohľadu na aktuálnu situáciu v doprave, mravce svoj pohyb naopak neustále prispôsobujú aktuálnym podmienkam na trase.

Poučiť od mravcov by však bolo pre ľudstvo zrejme márne. Pri pohybe mravčích kolónií totiž dochádza k obrovskému množstvu zrážok. Pre ich telá chránené exoskeletom však nepredstavujú absolútne žiadne riziko. Napriek tomu vedci veria, že pohľad na pohyb mravcov by mohol zefektívniť dopravu ľudí v budúcnosti, kedy už jej úplnou súčasťou budú plne automatické autonómne vozidlá.
Radik bol postrach Ruska: Škrtil 90-ročné ženy, tvrdil, že ich to nebolí a len sa chcel najesť. Náhodou ho zachytilo video
Boli sme sa v Bratislave zaočkovať proti covidu bez registrácie: Rad nemal konca, ľudia vtipkovali o kukurici. Na toto sa pripravte
Urológ Ján Švihra: Vo vybraných prípadoch má obriezka stále veľký zmysel. Takto by mala vyzerať správna hygiena „tam dolu“
Brat za Brata zbiera údaje možno aj o vás. Redaktorka bola 21 dní v top exotickej destinácii, výdavky ju prekvapili
Objavili sme klenot, nikdy ste o ňom nepočuli: Prešli sme sa po najstaršom drevenom moste v Európe a navštívili unikát
Jednu chcel označiť horiacou cigaretou, inú zase zbil do bezvedomia. Čím bol Picasso väčší sadista, tým lepšie maľoval
Zrezanú kožu prišíval na tváre, topila sa v hnise, stál pri prvej plastike penisu: Chirurg experimentoval s obeťami vojny
ANKETA: Nemá to tu čo robiť. Pýtali sme sa Slovákov, či nakupujú v ruskom reťazci MERE a čo si o ňom myslia
Odborníčka na dýchanie Petra Gaul: 60 až 80 % z nás nedýcha správne. Čo bude platiť večne, sú 3 zásady
Najslávnejšia krádež v histórii umenia. Mona Lisa zmizla na dva roky z Louvru, podozrivý bol aj Picasso












Nahlásiť chybu v článku