Pri obehu okolo spoločného centra hmotnosti dvojica čiernych dier odovzdáva časť svojej orbitálnej energie okolitému prostrediu, akým sú hviezdy či plyn. Dôsledkom je postupné zmenšovanie ich vzájomnej vzdialenosti.
Na opis vzdialenosti okrem svetelných rokov astronómovia používajú jednotku parsek, ktorá je kľúčová pri určovaní vzdialeností v galaktických mierkach aj pri predpovediach ďalšieho vývoja takýchto masívnych systémov. A ak sa dve supermasívne čierne diery dostanú na vzdialenosť približne jedného parseku, vzniká paradox známy ako tzv. problém posledného parseku.
Galaktické okolie v tomto bode prestáva zvládať efektívne odčerpávať ich orbitálnu energiu. Ich zbližovanie sa prakticky zastaví – pokojne na obdobie dlhšie, než je súčasný vek vesmíru.
Ak je však zatiaľ nepotrvdená hypotéza o galaxii Mrk 501 správna, situácia je dramaticky odlišná. Odhadovaná vzdialenosť dvojice čiernych dier by bola totiž nanajvýš len 0,0026 parseku.
Inými slovami, systém mohol prekonať akýsi bod zlomu – veľkosť jedného parseka –, ktorý je podľa súčasných fyzikálnych modelov mimoriadne ťažké preklenúť. Ak sa tieto zatiaľ nepotvrdené supermasívne čierne diery skutočne nachádzajú tak blízko pri sebe, ich zrážka môže nastať v kozmicky zanedbateľnom čase. Podľa vedcov by k nej mohlo dôjsť dokonca za menej než 100 rokov.
To vyvoláva obrovské nadšenie – znamená to, že by sme mohli stáť na prahu historicky prvého priameho pozorovania fúzie supermasívnych čiernych dier. Štúdia bola prijatá na publikovanie v prestížnom časopise Monthly Notices of the Royal Astronomical Society.
Nahlásiť chybu v článku