Vedci Slovenskej akadémie vied (SAV) skúmali, aké psychologické bariéry bránia Slovákom správať sa ekologicky a prijímať efektívnejšie opatrenia. Napriek tomu, že väčšina ľudí uznáva závažnosť klimatickej zmeny, sa totiž toto uvedomenie často nepremieta do konkrétnych proenvironmentálnych krokov.
Zároveň testovali, čo by pomohlo tieto bariéry prekonať a motivovať ľudí k väčšej angažovanosti v boji proti klimatickej zmene. TASR o tom informovala hovorkyňa SAV Monika Tináková. Jednou z najčastejšie pociťovaných psychologických bariér je podľa výsledkov prieskumu tokenizmus, teda presvedčenie, že ak človek prijal jedno alebo dve jednoduché proenvironmentálne opatrenia, urobil dosť a ďalšia zmena správania nie je potrebná.
Najviac šetríme energie a vodu
Do tejto kategórie patrí 31 percent respondentov. Ľudia majú takisto mylný dojem o tom, čo si o klimatickej zmene myslí ich okolie. Kým 66 percent uviedlo, že považujú klimatickú zmenu za závažný problém, boli presvedčení, že rovnaký názor zdieľa „len“ 46 percent Slovákov.
„Ak by sme ľuďom poskytli jasnejšiu spätnú väzbu o tom, že ich správanie môže prispieť k pozitívnej zmene a že väčšina ľudí na Slovensku vníma klimatickú zmenu rovnako vážne ako oni, mohlo by to viesť k väčšej ochote zapojiť sa do riešenia tejto krízy,“ skonštatovala Beáta Sobotová z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i.
Z výskumu vedcov taktiež vyplynulo, že medzi najčastejšie proenvironmentálne správanie Slovákov patrí šetrenie energie a vody a snaha vytvárať menej odpadu (74 percent). Dvadsaťjeden percent sa snaží upraviť svoj jedálniček a konzumovať menej mäsa a živočíšnych produktov. Podľa vedcov je pritom dôležité si uvedomiť, že aj keď zmena správania jedného človeka nemusí vyzerať významne, ak sa zapoja všetci, dá sa prispieť aj k veľkým zmenám vrátane klimatických politík.
Napríklad, ich verejnou podporou či aktívnym prístupom. Výskum bol realizovaný v dvoch vlnách. Na prvom zbere v marci sa zúčastnilo viac než 1800 a na druhom zbere v apríli viac ako 1300 Slovákov. Komunikačná stratégia, ktorá bola zameraná na zvyšovanie povedomia o negatívnych dôsledkoch klimatickej zmeny spolu s dôrazom na spätnú väzbu o tom, ako rôzne zmeny správania človeka dokážu prispieť k zníženiu uhlíkovej stopy, priniesla podľa SAV povzbudivé výsledky. Jedným z výstupov projektu je aj informačná brožúra, ktorá je dostupná na webe ústavu.
Nahlásiť chybu v článku