Foto: Profimedia / MovieStillsDB

Viktor Bout dostal za svoje činy prezývku Obchodník so smrťou.

Ruský pašerák zbraní je označovaný za najhoršieho zločinca svojho druhu. Roky porušoval prakticky všetky dostupné zákony a „vyslúžil“ si prezývku Obchodník so smrťou. Aj keď je od roku 2008 vo väzení, teraz je jeho meno opäť v kurze. Američania totiž plánujú výmenu tohto kriminálnika za držanú basketbalovú hviezdu, Brittney Griner.

V článku o Viktorovi Boutovi sa dočítate aj:

  • Kedy začal s pašovaním zbraní
  • Ako sa z neho stal zločinec hľadaný Interpolom
  • Aké mal vzťahy s Talibanom či al-Káidou
  • Ako sa ho podarilo zatknúť
  • Ako prebieha dialóg o jeho výmene do Ruska za basketbalistku Brittney Griner

Len pár ľuďom na svete sa počas života podarí vykonať niečo tak „výnimočné“, že to neskôr poslúži ako námet na filmový hit. Nehovoriac o hollywoodskej réžii s tými najslávnejšími hereckými zástupcami. Na plátno sa dostal aj neslávno-slávny život Viktora Bouta, ruského pašeráka zbraní, kriminálnika a niekdajšieho prekladateľa Sovietskeho zväzu.

Príbeh Obchodníka so smrťou je odstrašujúci, no zároveň zaujímavý, pričom jeho činy sa opäť dostali na mediálny povrch po tom, čo ho Spojené štáty navrhli ako výmenu za väznenú basketbalistku, ktorou je Brittney Griner.

Foto: Profimedia

Hviezda amerického národnému tímu a ženskej NBA bola zatknutá ešte vo februári 2022 na ruskom letisku v Moskve, kde jej pri kontrole našli drogy vo forme oleja z kanabisu. Odvtedy je držaná v Rusku, ktoré ju aj napriek viacerým žiadostiam odmietlo vydať späť do Spojených štátov.

Do prípadu sa vložili aj najväčšie mená americkej zahraničnej politiky vrátane ministra Anthonyho Blinkena, viceprezidentky Kamaly Harris a dokonca aj prezidenta Joe Bidena. Verejné prísľuby o vymanenie olympijskej medailistky spod Kremeľských mreží však skončilo rozhodnutím, že Griner strávi v ruskom väzení 9 rokov, znie rozsudok zo 4. augusta.

Výmena jedného pašeráka za dve americké osoby

Správy z konca júla informujú, že americká diplomacia pripravuje pre Rusko ponuku, z ktorej by mohli ťažiť obe strany. A síce, že za hviezdnu basketbalistku a tiež bývalého príslušníka armády, Paula Whelana, ponúknu ruskej strane spomínaného dílera zbraní, Viktora Bouta.

Foto: Profimedia

Dialóg medzi ruskou a americkou hlavou diplomacie však zamrzol v deň začiatku konfliktu na Ukrajine a aktuálne nie je úplne jasné, v akom rozpoložení sa nachádzajú rokovania o potenciálnej výmene dvoch amerických občanov za jedného ruského.

Kto je Viktor Bout?

Zavreli ho na 25 rokov do amerického väzenia, vznikol o ňom film Lord of War, v ktorom ho stvárňuje oscarový Nicolas Cage a kým bol na slobode, pátral po ňom Interpol. Vskutku pozoruhodný život dílera zbraní a medzinárodného zločinca, takto vyzerala kariéra Viktora Bouta.

Narodil sa v roku 1967 v meste Dušanbe, ktoré sa po páde Sovietskeho zväzu stalo hlavným mestom Tadžikistanu. Ani tento údaj sa však nedá v prípade Bouta stopercentne overiť. Aj keď o sebe hovorí ako o rodákovi z Tadžikistanu, zdroje od Juhoafrickej rozviedky tvrdia, že jeho pôvod je ukrajinský.

Foto: Profimedia

Bout slúžil v sovietskych ozbrojených silách, počas čoho vyštudoval armádny inštitút cudzích jazykov. Už v mladom veku tak plynule ovládal šesť jazykov — portugalčinu, ruštinu, francúzštinu, angličtinu, arabčinu a perzštinu.

Práve tieto schopnosti mu pomohli k neskoršej práci prekladateľa pre Sovietov. Predpokladá sa, že Bout bol v roku 1991 prepustený zo sovietskej armády vzhľadom na jej rozpustenie. Podľa Insideru začal podnikať v leteckej nákladnej doprave, no iné zdroje uvádzajú, že bol naďalej členom armádnych zložiek či dokonca špiónom KGB.

Podľa Boutovej osobnej webovej stránky však naozaj začal podnikať v oblasti leteckej nákladnej dopravy. Spoločnosť Air Cess pôsobila v Afrike približne v čase rozpadu Sovietskeho zväzu, pričom práve toto obdobie sa spája so začiatkom jeho pašeráckych praktík.

V Angole prevádzkoval štyri lietadlá Antonov An-8, keďže išlo o jedinú krajinu, ktorá v tom čase umožnila použitie týchto strojov v civilnej nákladnej doprave. Boutova firma mala údajne poskytovať  legálne služby leteckej nákladnej dopravy klientom ako francúzska vláda, OSN či Spojené štáty americké.

Afrika mu doslova patrila

Podľa záznamov riešil hlavne logistiku vrátane prepravy kvetov, mrazených kurčiat, príslušníkov mierových síl OSN, francúzskych vojakov a prezidentov afrických štátov. Približne v tom čase si Bout vyslúžil prvú značnú prezývku „Sanction Buster“ (v preklade rušiteľ sankcií, pozn.) vďaka neustálemu uľahčovaniu a porušovaniu zbrojných embárg OSN v západoafrických krajinách ako Angola, Libéria, Sierra Leone a Konžská demokratická republika.

Foto: Profimedia

Bout priznáva, že už v 90. rokoch bol pri mnohých akciách v Afganistane, no zároveň poprel akýkoľvek biznis s al-Káidou alebo Talibanom. Od roku 1994 Bout prepravoval zásielky pre vládu Afganistanu, konkrétne muníciu a zbrane.

Z Bouta sa teda po rozpade Sovietskeho zväzu stal prvotriedny pašerák zbraní a porušovateľ azda všetkých princípov medzinárodného práva. Dlhé roky predával zbrane a pral špinavé peniaze prakticky pre ktorúkoľvek stranu, ktorá ho dostatočne odmenila.

S príchodom nového tisícročia sa mierne zmenilo aj jeho zameranie. Ako píše NY Times, ktorému sa v roku 2004 podarilo s Boutom spraviť interview, viaceré teórie spájali jeho kontakty a bohatú sieť v leteckom priemysle aj s útokom z 11. septembra 2001, no Bout stále prácu s al-Káidou, respektíve s Talibanom odmietal.

V roku 2004 založil ďalšiu leteckú spoločnosť, konkrétne Samara Airlines so sídlom v Tadžikistane. Prostredníctvom tejto firmy spravoval 40-60 lietadiel a zamestnával pod sebou asi 300 ľudí, ktorí ochotne prepravovali zbrane, bomby, munície či špinavé peniaze presne podľa plánov Bouta. Ten si za svoju „prácu“ vyslúžil aj prezývku Obchodník so smrťou.

Dolapenie

Boutova činnosť, prirodzene, neostávala bez pozornosti tajných služieb a zodpovedných inštitúcií. Keďže vykonával rozsiahlu trestnú činnosť, často musel meniť miesto pobytu. Počas aktívnych rokov žil v Belgicku, Rwande, Libanone, Rusku, Sýrii, Juhoafrickej republike či v Spojených arabských emirátoch.

Od roku 2006 sa jeho púť pomaly ale isto blížila k záveru. Interpol si zhromažďoval všetky potrebné podklady a v spolupráci s miestnymi štátnymi políciami pracovali na dolapení azda najväčšieho pašeráka zbraní vo svetovej histórii.

Foto: Profimedia (miesto, kde ho dolapli)

Po približne 18 rokoch porušovania zákonov, podporovania vojenských agresií naprieč celou Afrikou a blízkym východom, skončil Bout v putách. Zatkli ho v 6. marca 2008 na strešnom parkovisku v thajskom Bankoku, kde sa objavil s domnienkou, že ide rokovať o predaji zbraní kolumbijskej povstaleckej ľudovej armáde.

Súdny proces

Trvalo to takmer dva roky, kým americké úrady dokázali vybaviť jeho prevoz na územie USA, kde mal byť súdený za sprisahanie, predaj zbraní, podporu terorizmu a ohrozenie Spojených štátov amerických.

Foto: Profimedia

5. apríla 2012 bol Bout odsúdený na 25 rokov väzenia, pričom išlo o minimálnu výšku trestu za sprisahanie. Sudkyňa Shira Scheindlin to odôvodnila tým, že proti Boutovi neexistujú žiadne konkrétne dôkazy, teda okrem akcie, počas ktorej ho zatkli v Thajsku.

Čo bude ďalej?

Držanie Bouta v USA, prirodzene, vyvolalo veľký rozruch zo strany Ruska, ktoré si nárokovalo na svojho občana a chovanie Spojených štátov označili za politické, nie právne. Téma o jeho vydaní zosilnela ešte viac po februári 2022, od kedy Rusi odmietajú vydať basketbalistku Brittney Griner.

V súčasnosti je teda len na diplomatických debatách oboch strán, či a ako dôjde k výmene najznámejšieho pašeráka zbraní za basketbalovú ikonu.