Foto: Ilustračné (Bundesarchiv, Bild 101I-494-3376-08A / Zwirner / CC-BY-SA 3.0 [CC BY-SA 3.0 de], via Wikimedia Commons)

Dobré ráno, je streda 8. mája a my máme pre vás pripravený ďalší Interez PODCAST.

Vitajte pri ďalšom diely pravidelného týždenného Interez podcastu. Prinášame vám ho každú stredu ráno. Ak ste nestihli tie minulé, nájdete ich na tomto odkaze.


V dnešnom podcaste si budete môcť vypočuť:

  • V časoch keď sa Európa tešila z konca vojny, v Prahe zomierali nevinní. Pražské povstanie pokračovalo aj po podpísaní oficiálnej kapitulácie.
  • Čína je krajina, ktorou môžete cestovať roky a stále neuvidíte všetko. V najbližšom Cestovateľskom kine vás o tom presvedčí Adrián Drugda. V bratislavskom KC Dunaj vám 21. mája ponúkne možnosť spoznať mentalitu miestnych, kuchyňu, náboženstvo a krásnu prírodu. Lístky dostupné tu.
  • Filmové novinky: Francúzsko-senegalská komediálna dráma YAO aj dlho očakávaný Pokémon: Detektív Pikachu.
  • OSN zverejnila správu o stave svetovej biodiverzity. Času je málo, zmeny musia byť systémové.
  • Krásny Dreveník zatieňuje sláva Spišského hradu. Rozhodne sa sem však oplatí zájsť.

8. mája 1945 si mohla takmer celá Európa konečne vydýchnuť. Práve v tento deň totiž Wilhelm Keitel, Hans Georg von Freiburg a Hans Jürgen Stumpff podpísali v prítomnosti zástupcov Spojencov kapituláciu tisícročnej Tretej ríše, ktorá nakoniec existovala len 12 rokov. V metropole našich západných susedov však na radosť nebol dôvod. V Prahe sa totiž stále bojovalo, v uliciach mesta zomierali nevinní ľudia a nikto si nemohol byť istý, či sa dožije ďalšieho rána. Európa mohla oslavovať, no v Čechách stále zúrilo Pražské povstanie.

Za vlajky Československa smrť

5. mája 1945 sa na území Čiech a Moravy nachádzal asi 1 milión nemeckých vojakov. V samotnom hlavnom meste a jeho najbližšom okolí ich operovalo asi 30-tisíc. Podnetom pre vypuknutie povstania bolo oznámenie protektorátu z predošlého dňa, ktoré rušilo nariadenie o dvojjazyčnosti a zákaze vyvesovania vlajok Československa. V Prahe spustilo toto oznámenie eufóriu. Ľudia vychádzali do ulíc, prepisovali a ničili nemecké názvy, vyvesovali československé vlajky na významných budovách. Nemeckým vojakom sa to však nepáčilo a do ľudí začali strieľať. V Prahe tak spontánne vypuklo pripravované povstanie, ktorého prvé boje prebehli v okolí československého rozhlasu.

Krvavý koniec vojny

Povstalecké hnutie v Prahe bolo oproti Wehrmachtu vyzbrojené len veľmi slabo a keďže povstalci očakávali v nasledujúcich dňoch tvrdé útoky nemeckých jednotiek, vybudovali v noci z 5. na 6. mája v hlavnom meste asi 2 000 barikád. Na pomoc povstalcom prišli aj príslušníci Ruskej oslobodzovacej armády, známi ako Vlasovci. 6. mája už v Prahe prebiehali ťažké boje proti Wehrmachtu, ktorý mal k dispozícii tanky, obrnené vozidlá aj lietadlá. Napriek tušeniu, že vojna je už na konci, sa fanatickí nacisti v centre Prahy dopúšťali počas povstania ďalších vojnových zločinov v podobe masakrovania nevinných civilistov. Tých používali aj ako štíty pred obrnenými vozidlami počas útokov na povstalecké barikády.

Foto: Barikády v Prahe (Wikimedia)

Američania neprídu, treba čakať na Rusov

V kontexte Pražského povstania vystupuje do popredia aj jeden kontroverzný geopolitický moment. Ten je dôsledkom Jaltskej konferencie z februára 1945, kde si Roosevelt, Churchil a Stalin rozdelili sféry vplyvu v povojnovej Európe. Nebyť tejto dohody, Praha mohla byť oslobodená americkými jednotkami, ktoré 6. mája oslobodili Plzeň. Spojenci by tak zachránili mnoho životov a predišli krvavým bojom v centre metropoly. Tá však bola za stanovenou demarkačnou líniou a ležala už v oblasti, ktorú mali podľa dohody oslobodzovať Sovieti. Akokoľvek teda generál Patton chcel Prahe pomôcť, nemohol. Praha musela čakať na príchod Červenej armády.

Foto: Rozmiestnenie armád na konci vojny 1945 (user:W.wolny [Public domain], via Wikimedia Commons)

Horiaca a krvácajúca Praha

7. mája zahájili Nemci viaceré útoky na významné historické budovy Prahy pričom využívali aj zápalnú muníciu. Povstalci sa tak okrem odrážania útokov snažili zachrániť aj cenné historické pamiatky a dokumenty. Koncom dňa sa v centre mesta sústredil väčší počet nemeckých obrnených vozidiel vrátane tankov a nacisti zaútočili na povstalcov aj zo vzduchu. Počas noci navyše prišli o pomoc Ruskej oslobodzovacej armády, ktorých ale vymenili menej početné jednotky partizánov.

Najsilnejší útok Nemcov prebehol v deň, kedy na inom mieste podpisovala Tretia ríša kapituláciu. 8. mája tak povstalci na Staromestkom námestí vzdorovali nemeckým tankom a početnej pechote Wehrmachtu. Aj pri tomto útoku použili nacisti ako živé štíty českých civilistov. Centrum Prahy bolo po útokoch zápalnou muníciou a ťažkou vojenskou technikou v plameňoch. V Podvečer toho dňa však obe strany dostali správu o podpísaní kapitulácie generála Rudolfa Toussainta do rúk Českej národnej rady. Boj o Prahu oficiálne skončil, no povstalci ešte aj 9. mája likvidovali v centre mesta fanatických nacistických ostreľovačov, ktorí strieľali po civilistoch.

Foto: Červená armáda v Prahe (Karel Hájek [CC BY-SA 3.0], via Wikimedia Commons)

Tisícky obetí

9. mája 1945 vstupuje do Prahy aj Červená armáda v zastúpení tankov 1. ukrajinského frontu maršala Koneva. Odhaduje sa, že krvavé boje na sklonku druhej svetovej vojny si v hlavnom meste Česka vyžiadali životy asi 2 800 Čechov, 300 Vlasovcov a približne 1 000 Nemcov. K tomu všetkému treba pripočítať asi 4 000 mŕtvych civilistov. Počas záverečných dní museli Česi za oslobodenie Prahy zaplatiť poriadne vysokú cenu a tieto udalosti v metropole dodnes pripomína množstvo pamätníkov a pomníkov padlých povstalcov či civilistov.


Podcast portálu Interez môžete bezplatne počúvať a samozrejme odoberať na týchto platformách:


Ďakujeme, že ste opäť počúvali Interez PODCAST, majte príjemný zvyšok týždňa. 

Príbehy
0
Komentovať (0)