Zaujímavým zistením bolo, že obaja partneri prechádzajú prechodnou fázou veľmi odlišne. Ten, kto vzťah nakoniec ukončí, býva nespokojný dlhšie a rozchod zvažuje dlhší čas. Naproti tomu druhý partner, takzvaný príjemca rozchodu, často zažíva náhly a prudký pokles spokojnosti až tesne pred samotným rozchodom. To vysvetľuje, prečo niektoré rozchody jedného partnera prekvapia, zatiaľ čo druhý ich už dlho vníma ako nevyhnutné.
Kľúč je konať včas
Podľa Bühlerovej môže byť najväčšou chybou ignorovanie prvotných signálov nespokojnosti. Práve v predterminálnej fáze majú páry ešte možnosť vzťah zachrániť, či už prostredníctvom otvorenej komunikácie, spoločnej terapie alebo úprimného prehodnotenia vlastných očakávaní. Ak sa však nič nezmení, vzťah sa môže nenápadne, ale nevyhnutne prehupnúť do bodu, z ktorého niet návratu.
Prečo sa o tom oplatí hovoriť
Téma rozchodov nie je len o bolestivom konci. Výskumy, ako ten z JGU, nám naznačujú, že za každým rozpadom vzťahu je proces, ktorý sa dá pochopiť a niekedy aj zvrátiť. Uvedomenie si týchto vzorcov môže pomôcť nielen jednotlivcom, ale aj párom, ktoré sa nachádzajú v krízovom bode. Ako tvrdí Bühler, poznanie dynamiky vzťahu je prvým krokom k jeho udržaniu, alebo aspoň k dôstojnému a menej bolestivému rozchodu.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku