Dočkali sme sa. Po vyše štvrťstoročí dnes otvoria dlhoočakávaný tunel Višňové. Diaľničný úsek D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala, ktorého je tunel súčasťou, bude od dnešného dňa plne prejazdný pre motoristov. Vodiči tak môžu na viac než 13-kilometrovej trase využiť najdlhší diaľničný tunel na Slovensku s celkovou dĺžkou približne 7,5 kilometra. Ak by sme však v novodobej histórii Slovenska hľadali stavbu, ktorá najvýraznejšie ilustruje spôsob riadenia štátu, kandidátov by bolo nepochybne viac. Tunel Višňové by určite patril na pomyselné pódium.
Včera sa do tunela mohol prísť pozrieť každý, kto chcel vidieť túto stavbu ešte pred samotným otvorením. Organizovali sa tam totiž vianočné trhy. Akcia spôsobila totálny kolaps dopravy. O podujatie bol enormný záujem, autá parkovali v kilometroch dlhej kolóne. Vodiči boli nervózni, mnoho ľudí sa jednoducho nevedelo dostať k tunelu Višňové.
Národná diaľničná spoločnosť sa snažila situáciu zachrániť tým, že vyhlásila, že kapacity sú obmedzené. To však nikde predtým povedané nebolo. Tak ako celá výstavba, aj otvorenie pre verejnosť tak sprevádzal chaos a nejasnosti.
Na projekte sa vystriedalo 12 ministrov dopravy
Tunel Višňové sa nestal symbolom len pre svoju dĺžku, ale najmä pre mimoriadne zdĺhavý a komplikovaný proces príprav a výstavby, ktorý sa zapísal do dejín slovenskej dopravnej infraštruktúry. Od prvých úvah o jeho zhotovení až po dnešné slávnostné otvorenie prešlo viac než 27 rokov, počas ktorých sa pri projekte vystriedalo dvanásť ministrov dopravy, viacerí zhotovitelia a opakovane sa menili termíny dokončenia.
Projekt sa nevyhol ani nechcenej „spolupráci“ s Národnou kriminálnou agentúrou (NAKA) pre podozrenia z korupcie. Základný kameň symbolicky „poklepkávali“ 3 vlády, prvýkrát to bola ešte vláda Vladimíra Mečiara.
Každá nová vláda, ktorá sa projektu dotkla, sľubovala rýchle dokončenie. Od Mečiarovej éry cez Dzurindu, vlády Roberta Fica, Matoviča až po súčasné vedenie štátu znovu pod Ficom sa termíny pravidelne posúvali. Projekt sa stal akýmsi zrkadlom slovenských stavebných sľubov.
Kým politici hovorili o „takmer hotovom“ tuneli a médiá prichádzali so správami o problémoch a korupcii, projekt pomaly chátral. V roku 2021 mal byť dokonca bez finálneho zhotoviteľa v havarijnom stave. Hlavné dôvody týchto posunov boli kombináciou politických zmien, komplikácií vo verejných obstarávaniach, finančných limitov, technických problémov a nepochybne aj korupcie.
Dokončenie spolu s diaľnicou do Košíc
Príbeh tunela sa začal písať ešte na konci 90. rokov minulého storočia, za Mečiarovej vlády. Prieskumná štôlňa najdlhšieho slovenského tunela sa začala raziť v roku 1998 firmou Doprastav a prerazili ju s dvojročným oneskorením v septembri 2002. Základný kameň symbolicky poklepával samotný Vladimír Mečiar.
Po prerazení prieskumnej štôlne v roku 2002 sa očakávalo, že samotná výstavba tunela sa rozbehne v najbližších rokoch. Pôvodné odhady hovorili o možnom dokončení okolo roku 2010, no realita sa ukázala úplne iná.
V auguste roku 2007 Robert Fico vyhlásil, že tunel Višňové je „najlepšie pripravený projekt zo všetkých úsekov na diaľnici D1, ktoré treba vybudovať.“ Áno, myslel tým povestné dokončenie diaľnice D1 do Košíc do roku 2010. Podľa vtedajšej vlády mal byť tunel dokončený do štyroch rokov.
Tento úsek diaľnice D1 mal byť pôvodne realizovaný formou verejno-súkromného partnerstva (PPP), ktoré v roku 2009 presadzovala prvá vláda Roberta Fica. Po nástupe vlády Ivety Radičovej (2010–2012) však minister dopravy Ján Figeľ (KDH) v roku 2011 projekt PPP zrušil s odôvodnením, že je príliš nákladný, a rozhodol sa vyhlásiť novú verejnú súťaž. Tá trvala približne rok a víťazom sa stalo konzorcium firiem Skanska a Strabag, ktoré predložilo najnižšiu ponuku vo výške 338 miliónov eur. Po príchode novej vlády však bolo všetko inak.
Termíny sa postupne posúvali: najskôr na 2012 – 2013 a neskôr až na rok 2014, kedy sa konečne podpísali zmluvy s hlavným zhotoviteľom a výstavba úseku D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala, vrátane tunela Višňové, mohla začať.
Druhá a tretia Ficova vláda (2012 až 2018)
V roku 2014 sa znovu teatrálne „poklepal“ základný kameň tunela. Tentoraz bol pritom vtedajší minister dopravy Ján Počiatek. Projekt sa začal stavať v lete 2014 s plánovaným dokončením do konca roku 2019 za zmluvnú cenu 409,8 milióna eur bez DPH. O zákazku súperila firma Doprastav, ktorá projekt za Mečiara začínala, spolu s firmou Skanska. Obe firmy však dostali dištanc pre údajnú kartelovú dohodu.
Výstavbu tak malo zabezpečiť taliansko-slovenské konzorcium firiem Salini Impregilo a Dúha. Spolupráca však neskončila podľa očakávaní. NDS vyčítala zhotoviteľovi zlé riadenie stavby, nekvalitný betón, predlžovanie termínov a zvyšovanie ceny.
Nasledujúci minister dopravy, Árpád Érsek, vo vyjadreniach z roku 2018 podľa denníka Pravda opakovane kritizoval tempo výstavby. Poukazoval na to, že na stavbe pracovalo len okolo 31 ľudí, hoci efektívne by ich tam malo byť približne 500, a že firma využila 78 % pracovných dní, ale len okolo 40 % pridelených finančných prostriedkov. Ministerstvo hľadalo alternatívne riešenia dokončenia úseku a nevylučovalo súdne spory, pričom kroky konzultovalo s Európskou komisiou.
Vtedajší riaditeľ NDS Ján Ďurišin varoval, že uplynulo takmer 80 % termínu výstavby a finančne je vykázaných 41 % diela. „To hovorí samo za seba o postupe prác a napredovaní. Aj z našej strany je veľká nespokojnosť s prístupom k tejto stavbe, čo sa týka zhotoviteľa. NDS robí maximum pre to, aby sme umožnili zhotoviteľovi pracovať,“ informoval v roku 2018.
Nahlásiť chybu v článku