Rozkladajúceho sa pápeža vytiahli z hrobu, posadili a začali súdiť. Synoda s mŕtvolou bol najbizarnejší proces histórie

Len nedávno sme v jednom z našich článkov načrtli takzvané temné storočie, ktoré na prelome prvého a druhého tisícročia postihlo pápežský stolec. V tej dobe bola totiž pozícia dnešnej hlavy katolíckej cirkvi skôr politická, ako duchovná. Pápež bol často na stolec dosadený a presadzoval rôzne politické záujmy, ktoré viedli k sporom. To je aj prípad pápeža Formosa, s ktorým sa spája jedna z najbizarnejších stredovekých udalostí.

Sporná minulosť, kontroverzné rozhodnutia

Ako uvádza Britannica, pápežov „kariérny“ vývoj bol plný rôznych kontroverzných momentov. Počas misií vo Francúzsku a v Portugalsku sa z neho stal pomerne vplyvný cirkevný predstaviteľ, no kvôli rôznym obvineniam sa dostal do nemilosti vtedajšieho vedenia katolíckej cirkvi, čo viedlo k jeho exkomunikácii. Formosus sa údajne nechcel podriadiť cisárovi, bez povolenia opúšťal svoju diecézu a súčasne sa pokúšal získať bulharské arcibiskupstvo spolu so Svätým stolcom, čo nebolo legálne.

Neskôr bol omilostený a počas pontifikátu pápeža Štefana V. jeho vplyv postupne rástol, až bol napokon v roku 891 zvolený za jeho nástupcu. Na pápežskom stolci sa udržal päť rokov, čo bolo na tú dobu pomerne dlhé obdobie (jeho predchodcovia a následníci sa striedali v krátkych intervaloch, väčšina z nich bola zavraždená). Ako píše portál Atlas Obscura, je obdivuhodné, že za takých divokých podmienok niekto o úrad vôbec stál.

Politické hry

Dôležitou právomocou pápeža bolo menovanie cisára Svätej ríše rímskej, čo sa napokon stalo skutočným motívom na neskorší bizarný súdny proces. Mocenské zápasy viedli v tej dobe predovšetkým dva rody – Karolovci a Spoletovci. Ešte pred svojim pontifikátom bol Formosus jasne naklonený prvému menovanému rodu, uvádza National Geographic.

Tieto sympatie pretrvali aj po roku 891, no vzhľadom na veľký politický tlak musel Formosus uznať rozhodnutie svojho predchodcu a za cisára právoplatne vymenoval Guya III. (po jeho smrti funkciu prebral Lambert zo Spoleta). Nasledovala spleť zložitých politických hier, v rámci ktorých pápež nabádal Arnulfa Korutánskeho k invázii do Talianska, čo nahnevalo Lamberta a Formosus bol uväznený.

Spoletovci však nedokázali inváziu ubrániť a v roku 896 bol pápež prepustený. Následne korunoval v Bazilike svätého Petra Arnulfa za cisára, čím si znepriatelil jednu časť obyvateľstva. Niektorí totiž brali uprednostnenie nemeckého klanu pred talianskym ako veľkú zradu. Dotknutí boli pochopiteľne tiež Spoletovci, ktorí túžili po pomste. V roku 896 krátko po sebe zomreli Arnulf, a tiež pápež Formosus, čím sa opäť otvorila cesta na cisársky trón Lambertovi a klanu Spoletovcov.