Vedci sa rozhodli prebrať k životu mikroorganizmy, ktoré boli v permafroste zamrznuté po dobu 40 000 rokov. Skúmajú, čo sa stane, ak dôjde k výraznejšiemu otepleniu, ktoré zasiahne aj hlbšie vrstvy.
Čo sa stane, keď sa príliš oteplí?
Ako informuje web IFL Science, vedci sa nedávno vybrali do špeciálneho zariadenia, ide o 106 metrov dlhý tunel siahajúci do zamrznutého podzemia Aljašky. Zo stien sa valí neznesiteľný zápach z prehistorických pozostatkov mamutov a bizónov. Čím hlbšie do tunela sa ponárali, tým bol zápach silnejší.
Odborníci puch prirovnávajú k zatuchnutej pivnici, v ktorej príliš dlho nikto nebol. Podľa odborníka Tristana Cara je to ale vzrušujúce. Tam, kde je najväčší zápach, sa vraj dajú objaviť zaujímavé veci. Výskumníci v tuneli odoberali vzorky permafrostu s mikroorganizmami, pričom niektoré sú staré aj 40 000 rokov. V laboratóriu ich následne postupne zohrievali na 4 až 12 °C.
Did you know you can take a virtual tour of ERDC’s Permafrost Tunnel Research Facility: https://t.co/lNGVv3GKmW
The facility located in Fox, Alaska, is part of ERDC’s Cold Regions Research & Engineering Lab & provides a unique opportunity to better understand arctic engineering. pic.twitter.com/zBMnAQs29C— U.S. Army ERDC (@ArmyERDC) April 7, 2023
Chceli simulovať aljašské leto a zistiť, čo sa stane, keď teplo začne prenikať do hlbších vrstiev permafrostu. Aby mohli sledovať mikrobiálnu aktivitu, vedci organizmy takpovediac kŕmili vodou obohatenou o atómy ťažkého vodíka, známeho ako deutérium. Tak mohli zistiť, či absorbovali vodu a začlenili vodík do svojich bunkových membrán.
Vedci dvíhajú varovný prst
Počas prvých mesiacov rástli kolónie veľmi pomaly. V niektorých prípadoch nahrádzali len asi jednu zo 100 000 buniek za deň, čo je veľmi pomalé tempo. Po šiestich mesiacoch sa ale situácia zmenila. Niektoré kolónie začali vytvárať biofilm, ktorý bol viditeľný aj bez mikroskopu. Bolo to jasné znamenie, že sa im darí veľmi dobre.
Našťastie, riziko, že by tieto mikroorganizmy mohli niečo infikovať, je momentálne veľmi malé. Štúdia publikovaná prostredníctvom Journal of Geophysical Research Biogeosciences ale poukazuje na to, že mikroorganizmy, ktoré boli v permafroste zamrznuté od doby ľadovej, sa v prípade výrazného oteplenia dokážu aj po takom čase prebrať k životu.
Dobrou správou je nateraz to, že to trvá relatívne dlho. Vedci ale dvíhajú varovný prst. Následkom klimatických zmien sú letá na Aljaške čoraz dlhšie a intenzívnejšie, podmienky pre mikroorganizmy tak budú priaznivejšie. Navyše, Aljaška ani zďaleka nie je jediným miestom na svete, kde sa v permafroste ukrývajú zatiaľ v ľade zakonzervované organizmy. Podobné miesta nájdete aj naprieč Kanadou, Grónskom a sibírskymi oblasťami.
Nahlásiť chybu v článku