Ilustračné, Royal Air Force official photographer [Public domain], via Wikimedia Commons

Lukáš Mužla / / Série
Otto Smik umrel v službách Kráľovského letectva ako 22-ročný.

Narodil sa v Gruzínsku, neskôr žil v byte v Bratislave, odkiaľ ako 17-ročný emigroval do Francúzska, aby sa pripojil k zahraničnému československému odboju. Otto Smik bol jedným z najúspešnejších slovenských pilotov druhej svetovej vojny a letecké eso v službách britského Kráľovského letectva. Od jeho smrti počas bojovej akcie v Holandsku prešlo dnes presne 74 rokov. 

Otto Smik sa v narodil v roku 1922 v gruzínskom meste Bordžomi, kde jeho otec počas prvej svetovej vojny padol do zajatia. Na Slovensko sa rodina vrátila až v roku 1934. Mladý Otto najskôr v Bratislave absolvoval plachtársky kurz a neskôr na žilinskom Stranníku aj kurzy letectva. Po rozpade Československa, vzniku fašistického Slovenského štátu a rozpútaní druhej svetovej vojny, sa Otto rozhodol z Bratislavy emigrovať. Mal vtedy len 17 rokov.

Foto: Ilustračné (Maxpixel)

Tri mesiace úteku

Otto Smik sa chcel pripojiť k zahraničnému československému odboju a zo Slovenska sa tak vybral do Francúzska. Približne tri mesiace cestoval južnou balkánskou cestou cez Maďarsko, Juhosláviu, Grécko, Turecko až do Iránu, odkiaľ sa mu v júni 1940 podarilo loďou dostať na francúzsku vojenskú základňu v Adge. O mesiac však Francúzsko bleskovému útoku Nemecka podľahlo a Otto bol evakuovaný spolu s ďalšími vojakmi za Lamanšský prieliv.

Letecké eso

V Británii sa Otto Smik pripojil ku Kráľovskému letectvu (RAF). Výcvik ukončil až v roku 1943 a to s najnižšou dôstojníckou hodnosťou Flying Officier. Do prvých akcií bol Smik nasadený v marci. V službách RAF lietal na svetovoznámych Spitfireoch a jeho hlavnou úlohou bola ochrana a sprievod bombardérov útočiacich na pozemné ciele v západnej Európe. Otto Smik sa stal v roku 1943 najúspešnejším československým stíhacím pilotom, v októbri získal od velenia RAF aj vyznamenanie v podobe Zaslúženého leteckého kríža D.F.C..

Supermarine Spitfire Mk XIVe, RB140. The first Spitfire Mark XIVe, RB140, on a test flight after undergoing Griffon Engine modifications ('GEMS') at the De Havilland factory, Hatfield, Hertfordshire, following operational evaluation with No. 616 Squadron

Významnú úlohu zohral Otto Smik aj pri najznámejšej operácii druhej svetovej vojny. Stíhači RAF mali pri vylodení v Normandii za úlohu obraňovať pláže na ktorých invázia prebehla a útočiť na nemecké línie a zásobovacie trasy vo vnútrozemí. V júli 1944 bola Smikova letka prevelená späť do Británie, kde mala zachytávať strely V-1, ktorými nacisti na dlhé vzdialenosti ostreľovali najmä Londýn. Smik sa stal známym aj v očiach britskej verejnosti po tom, ako sa po troch zostreloch striel V-1 za jediný deň ocitol v miestnej tlači.

Хрюша [CC BY-SA 3.0], from Wikimedia Commons

Zostrelený

3. septembra 1944 sa Otto Smik zúčastnil operácie Ramrod. Tá spočívala v nálete asi stovky britských bombardérov Halifax na letisko Soesterberg v Holandsku. Otto Smik spolu so svojou jednotkou pri návrate z akcie zaútočili aj na zamaskované nemecké bombardéry Junkers Ju 88 na letisku Gilze Rijen. Pri útoku bol Smik zostrelený protileteckou obranou. Podarilo sa mu však núdzovo pristáť a s pomocou miestnych obyvateľov uniknúť pred nacistickými prenasledovateľmi.

Smrť a uznanie

Otto Smik sa nakoniec so šťastím dostal späť do Británie. Bol povýšený na hodnosť Squadron Leader a stal sa, ako tretí československý letec v poradí, veliteľom britskej 127. stíhacej perute. Ako veliteľ však v letectve pôsobil len niekoľko dní. 28. novembra bol pri útoku na železničné nádražie v holandskom Zwolle zasiahnutý nemeckým protilietadlovým delom. Pri pokuse o pristátie, vtedy len 22-ročný Otto Smik, havaroval a umrel.

Kelovy [Public domain], from Wikimedia Commons
Telo Otta Smika identifikovali až o mnoho rokov neskôr. Jeho pozostatky najskôr putovali do belgického Gentu, kde boli v roku 1994 exhumované, a potom s náležitými poctami, pochované v Bratislave na cintoríne Slávičie údolie. Otto Smik získal in memorian hodnosť generálmajora vzdušných síl SR.

Počas operácií v druhej svetovej vojne zaznamenal 11 potvrdených zostrelov, 2 pravdepodobné zostrely, 3 poškodené lietadlá, 3 zostrely striel V-1 a množstvo zásahov pozemných cieľov. S týmto sumárom bol Smik najúspešnejším slovenským stíhačom na strane spojencov a za menami ako Karel Kuttelwascher či Josef František aj jeden z najúspešnejších v rámci československého letectva. Najviac zostrelov zo všetkých Slovákov však dosiahol Ján Režňák bojujúci na strane Slovenského štátu.

teraz.skvalka.cz, zpravy.aktualne.cz
0
Komentovať (0)