Evolúcia ľudskej reči je pre nás stále tajomstvom. Z pohľadu na živočíšnu ríšu sme v tomto ohľade jedineční a dokonca aj u primátov, ktorí sú nám evolučne najbližšie, je iba málo náznakov reči.
Bez ohľadu na to, akou rečou hovoríme, ľudia na celom svete otvárajú ústa dva až sedemkrát za sekundu (teda je to frekvencia 2 až 7 hertzov), pričom každý proces otvorenia a zatvorenia pier zodpovedá jednej slabike.
Podobné ľudskej reči
V novej štúdii uverejnenej v Biology Letters, o ktorej informuje portál Science Alert, vedci zistili, že pohyb šimpanzích pier má podobný rytmus ako ľudská reč. To by mohlo byť vodítkom toho, ako naši vzdialení predkovia získali schopnosť reči.
Vedci skúmali štyri populácie šimpanzov, ako takých, ktoré žijú vo voľnej prírode, tak tiež aj takých, ktoré sa nachádzajú v zoo. Zistili, že ich frekvencia pohybov je na úrovni štyroch hertzov.
Súvislosť s vývinom reči
Zistenia ukazujú, že s najväčšou pravdepodobnosťou existuje kontinuálna cesta vo vývine ústnych signálov primátov až do hlasového systému, z ktorého sa napokon vyvinula reč.
Už predtým sa našli podobné signály u orangutanov a goríl, no teraz je to prvýkrát, čo bolo takéto niečo pozorované aj u šimpanzov. Avšak už aj v minulom roku sa v štúdii zistilo, že gestá šimpanzov sa riadili niektorými princípmi ako pri ľudskej reči.
Autori novej štúdie tak dospeli k záveru, že reč sa vyvinula z rytmických komunikačných signálov našich predkov. Táto hypotéza však nie je definitívna a bude potrebný ďalší výskum na primátoch, ktoré by ju mohli potvrdiť.
Vedci tiež zistili, že pohyby pier u šimpanzov v zajatí či vo voľnej prírode sa výrazne nelíšili. Uznávajú však, že skupina 4 šimpanzích populácii nie je veľká.
Na základe týchto zistení tak vedci plánujú ďalší výskum medzi primátmi. Hlbší výskum by nám napokon mohol objasniť viac o vývine našej reči a vyriešiť tak záhadu ľudskej komunikácie.
Nahlásiť chybu v článku