Foto: Miroslav Vopata, taken by my grand father, uploader Krokodyl [CC BY-SA 3.0], via Wikimedia Commons

Zdĺhavá výstavba, krátka existencia a rýchly koniec.

Poznáte metronóm nachádzajúci sa v pražských Letenských sadoch? Obrovská pohyblivá konštrukcia, týčiaca sa nad hlavným mestom, dnes už len pripomína fakt, že v minulosti na tomto mieste stálo najväčšie súsošie v Európe. Veľmi krátku existenciu Stalinovho pomníka ukončila „tajná“ demolácia. 

Krátko po skončení 2. svetovej vojny sa v sovietskych krajinách rozmohol trend výstavby pomníkov na oslavu vládcu. V tomto prípade išlo o Josifa Vissarionoviča Stalina. Ak sa pozrieme spätne na dátumy, môžeme jasne vidieť, že sa s jeho výstavbou začalo pomerne neskoro. Konkurz sa uskutočnil až v roku 1949 a po zvolení víťazného návrhu sa začalo s jeho plánovaním.

Foto: Miroslav Vopata, taken by my grand father, uploader Krokodyl

Odpor sochárov voči nápadu

Ešte počas hľadania ideálneho návrhu pre obrovský monument sa mnoho prizvaných sochárov snažilo tejto objednávky zbaviť, no jeden z nich musel byť predsa len zvolený. Stal sa ním Otakar Švec, ktorému bol celý tento nápad takpovediac tiež proti srsti.

Výstavba žulového kolosu mala prebehnúť v období dvoch rokov, no predĺžila sa na celých päť, a tak bol odhalený až po smrti samotného Stalina. Súsošie s výškou 15 metrov a dĺžkou 22 metrov zobrazovalo hlavného vodcu spolu s ďalšími ôsmimi postavami. Z tých štyri mali reprezentovať sovietsky ľud a štyri český.

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Č E S K O S L O V E N S K O 🕊️ (@ceskoslovenskoo),

Žiadna prekážka nebola dostatočne veľká

Miesto, na ktorom sa monument týčil len 7 rokov, bolo už od začiatku považované projektantmi za nevhodné. Podľa geologických prieskumov pôda na brehu Vltavy nemala záťaž 17-tisíc ton materiálu uniesť, čo hralo do karát tým, ktorí s celým nápadom nesúhlasili. Ambiciózni iniciátori nápadu sa ale nenechali zastrašiť.

Jedným z ďalších dôvodov možného zlyhania plánu mal byť nedostatok stavebného materiálu. Tento problém bol napokon taktiež vyriešený. Podarilo sa nájsť dostatočne veľké žulové ložiská a tak bol nerast dovážaný, aj keď z odľahlejších území krajiny.

Finálna podoba bola oficiálne prezentovaná osvetlením 1. mája roku 1955 so slovami „Nášmu osloboditeľovi – český ľud“. Netrvalo dlho a monštrum už viac nebolo v súlade s presvedčením novej vlády. Chruščov odsudzoval Stalinov kult osobnosti a na základe toho dal odstrániť všetky názvy, pomníky či pripomienky tohto človeka.

Foto: FORTEPAN / Szent-tamási Mihály

„Tajné“ odstránenie

Obzvlášť jednoduché to bolo v prípade zmeny názvov ulíc, námestí alebo premenovaní Stalinovho štítu opäť na Gerlachovský štít. Iné to už bolo so žulovou železobetónovou stavbou. Na jej odstránenie bolo potrebné použiť trhavinu a podľa informácií prebehli detonácie postupne, na tri pokusy.

Celá udalosť sa odohrala v roku 1962 a bola prísne strážená. Zakázané bolo vytvárať akékoľvek foto a video záznamy. Pomník bol dokonca obkolesený drevenou zástenou, aby celý priebeh čo najlepšie skryli pred očami zvedavcov. Síce sa im to čiastočne podarilo, o demolácii vedela celá Praha. Hluk bolo počuť v celom meste.

Foto: Jon’s pics

Budúcnosť je otázna

Ďalší osud tohto miesta je v rukách vedenia mesta. Tí sa spočiatku zamýšľali nad vytvorením nového pomníka na pamiatku oslobodenia Československa sovietskou armádou, no tento plán sa nakoniec neuskutočnil. Neskôr z tohto miesta vysielala prvá súkromná rádio stanica – Rádio 1. Jedným z návrhov bolo aj vytvorenie oceanária, ktoré sa taktiež nestretlo s realizáciou.

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Jiří Macek (@jirka_macek),

Aktuálne sa na mieste niekdajšieho Stalina od roku 1991 nachádza spomínaný metronóm z dielne Vratislava Nováka a vnútorné priestory pod ním chátrajú. Nakoľko železobetónová konštrukcia nie je sama schopná bojovať s pôsobením korózie a presakujúcej vody, osud tohto miesta je stále otázny.

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Nikol Plicková (@nikous_),

Náhla smrť hlavného sochára

Smutnou skutočnosťou, ktorá sa neoddeliteľne spája s celým megalomanským projektom je smrť Otakara Šveca. Ten sa z vlastnej vôle nedožil odhalenia ukončeného diela. Len tri mesiace pred tým spáchal samovraždu. Nedokázal uniesť nátlak, ktorý naňho vznikol v prepojení s výstavbou ním nechceného súsošia. Jeho meno napokon nebolo vyslovené ani len počas odhalenia.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )
Príbehy