Foto: Wikimedia

Josif Stalin, vlastným menom Džugašvili, sa narodil presne pred 140 rokmi.

„Muž z ocele“ sa narodil presne pred 140 rokmi. Takmer tri desaťročia bol absolútnym vládcom Sovietskeho zväzu, dodnes je považovaný za jedného z najbrutálnejších diktátorov histórie, no i jedna z najznámejších, a z istého uhla pohľadu aj veľmi významných osobností druhej svetovej vojny i celej prvej polovice 20. storočia. Osobnosť Josifa Vissarionoviča Stalina ponúka množstvo zaujímavostí a kuriozít. 

Gruzínec, ktorý si zmenil dátum narodenia

Zrejme viac vo svete ako na Slovensku je Stalin často považovaný za Rusa. V skutočnosti sa narodil v Gruzínsku, v meste Gori, vzdialenom od Tbilisi asi 90 km severozápadným smerom do patogénneho rodinného prostredia, ktorého kľúčovým znakom boli otcove problémy s alkoholom.

Stalin sa podľa oficiálnych záznamov cirkevnej matriky narodil 18. decembra 1878, no on sám si ho neskôr pozmenil na 21. december 1879. Niektorí historici tvrdia, že tak urobil preto, aby po získaní absolútnej moci v roku 1929 mohol svoje narodeniny v rámci budovaného kultu osobnosti oslavovať celonárodne.

Foto: Batum Gendarme Administration [Public domain], via Wikimedia Commons

Zatknutia, vyhnanstvá a trest na Sibíri

Stalinovu mladosť sprevádzala rebélia, zatknutia, vyhnanstvá a v očiach cárskeho Ruska a jeho úradov bol gruzínsky mladík len obyčajným politickým revolucionárom. S marxizmom sa zoznámil ako 16-ročný, na prelome 19. a 20. storočia už bol známy ako „narušovateľ poriadku“ a marxistický revolucionár. Po prvýkrát bol na Sibír vyhostený v roku 1903, druhý raz v roku 1912, po tretíkrát o dva roky neskôr.

V roku 1917 nebol Stalin žiadnou významnou osobnosťou Veľkej októbrovej revolúcie, no napriek tomu sa po chopení moci boľševikmi dostal do Leninovej vlády ako komisár pre národnostnú problematiku. V nasledujúcich 10 rokoch (a najmä po Leninovej smrti) sa systematicky postupne zbavoval svojich politických protivníkov. Koncom 20. rokov 20. storočia bol už v Sovietskom zväze absolutistickým vládcom.

Nobelova cena za mier

So všetkými informáciami, ktoré v súčasnosti svet o skutkoch Josifa Stalina má, sú dve nominácie na Nobelovu cenu za mier poriadnym paradoxom. Áno, Stalinovi sa skutočne podarilo dostať do nominácií na prestížne ocenenie, podobne ako Adolfovi Hitlerovi v roku 1939, len tri mesiace pred napadnutím Poľska.

Stalin sa do nominácií Nobelovej ceny za mier dostal až po vojne v roku 1945, kedy sa v zozname ocitol aj s Benešom, Churchillom či Rooseveltom a Cordellom Hullom, ktorý ju nakoniec aj získal. Druhá nominácia prišla o tri roky neskôr. V roku 1948 bol okrem Stalina opätovne nominovaný aj Edvard Beneš, objavilo sa aj meno Gándiho. Nobelova cena za mier nakoniec v tomto roku nebola udelená nikomu.

Foto: US government photographer [Public domain], via Wikimedia Commons

Masový vrah

Kolektivizácia, odstraňovanie politických väzňov, inteligencie, politických súperov, riadený hladomor. Josif Stalin je do dnešného dňa považovaný za jedného z najbrutálnejších diktátorov histórie, ktorý má na svedomí podľa väčšiny dostupných zdrojov viac ako 20 miliónov ľudských životov. Obdobie stalinizmu je známe aj veľkou „obľúbenosťou“ sibírskych gulagov. Tie síce existovali pred aj po období vlády Stalina, no práve počas troch desaťročí jeho autokracie bolo na Sibír do neslávne známych trestaneckých táborov poslaných najviac ľudí v histórii Sovietskeho zväzu.

Poškodenie mozgu

Záznamy z denníkov Alexandera Myasnikova, jedného z doktorov, ktorý bol pri Stalinovi na smrteľnej posteli potvrdzujú, že vodca Sovietskeho zväzu trpel výrazne rozšírenou aterosklerózou. Ochorenie, pri ktorom sa v mozgu a jeho cievach ukladá veľké množstvo tukových tkanív, mohlo podľa niektorých odborníkov prispieť k prejavom správania Stalina. Práve toto ochorenie mohlo podľa nich spôsobiť Stalinovu častú paranoju a nadmernú brutalitu. Či už je to pravda alebo nie, milióny obetí stalinizmu by tento argument ako ospravedlnenie rozhodne neprijalo.

Vojnové zločiny vs. víťazstvo vo vojne

Aj obdobie druhej svetovej vojny je v spojení s osobou Josifa Stalina poriadne kontroverzné. Kým na jej začiatku stál Sovietsky zväz na strane agresora a spoločným útokom na Poľsko a v podstate celú vojnu rozpútal, na jej konci už Stalin vystupoval ako hrdina, víťaz a jedna z najvýraznejších osobností desaťročia. A to aj napriek tomu, že v začiatkoch vojny priamo nariadil Katynský masaker, ktorý stál život 22-tisíc poľských dôstojníkov a príslušníkov inteligencie.

Foto: RIA Novosti archive, image #60236 / Ozersky / CC-BY-SA 3.0 [CC BY-SA 3.0]
Ak sme o Stalinovi v úvode hovorili ako o významnej osobnosti, mierili sme tým do roku 1941. Stalinovi sa vo Veľkej vlasteneckej vojne podarilo zmobilizovať celé impérium, so šťastím (krutou zimou) no aj s kontroverznými nariadeniami (známy rozkaz č. 227 – Ani krok späť!) sa mu podarilo ubrániť Sovietsky zväz pred Hitlerovým útokom, otvoriť a udržať dlhé roky druhý európsky front a výrazne tak prispieť k porážke nacistického Nemecka.

Smrť syna v koncentračnom tábore

O Stalinovej povahe veľa naznačuje aj osud jeho najstaršieho syna. Yakov Džugašvili slúžil počas druhej svetovej vojny u sovietskeho delostrelectva s hodnosťou dôstojníka. Dostal sa však do nemeckého zajatia, čo chcel Hitler údajne aj patrične využiť. Stalinovi mal navrhnúť výmenu. Yakov Džugašvili mal byť prepustený a vydaný Sovietskemu zväzu, ak Stalin zo zajatia prepustí Friedricha Paulusa, ktorý viedol nacistický útok na Stalingrad. Stalin mal údajne túto ponuku odmietnuť s vyjadrením, že predsa nevymení poľného maršala za obyčajného poručíka. Yakov Džugašvili podľa nemeckých zdrojov umrel v koncentračnom tábore Sachsenhausen.

Foto: UnknownUnknown author [Public domain], via Wikimedia Commons

Nejasný koniec

Po druhej svetovej vojne Sovietsky zväz upevnil moc v získaných územiach svojho vplyvu, no v konečnom dôsledku ho už nerozširoval. Pre impérium dopadla negatívne Kórejská vojna, do Sovietskeho zväzu sa nepodarilo začleniť Juhosláviu a chrbtom sa obrátil aj Izrael. Stalinova autorita postupne klesala, horšil sa aj jeho zdravotný stav. 1. marca 1953 dostal Stalin mŕtvicu, 5. marca zlému zdravotnému stavu podľahol.

Okolnosti jeho smrti sú pritom dodnes nejasné. Existujú teórie o tom, že jeho smrť nebola náhodná. Niektorí tvrdia, že bol Stalin otrávený, iní hovoria o tom, že vysokopostavený funkcionári ZSSR zariadili, aby sa k vodcovi dostala lekárska pomoc oneskorene a navyše, malo byť o Stalina postarané len povrchne.

Príbehy
0
Komentovať (0)