Sú skryté po zemou, schovávajú banské chodníky, ktorých sieť dosahuje dĺžku až 35 kilometrov a považujú sa nielen za slovenský, ale aj za európsky unikát. Dokonca sa o nich hovorí ako o najstarších na svete. Slovenské opálové bane sú klenotom Slanských vrchov, no napriek ich výnimočnosti mnohí ľudia ani len netušia, že takéto miesto u nás máme. Navštívili sme ich a čakalo na nás veľké prekvapenie.
Opálové bane, ktorým sa hovorí aj Dubnícke bane, sa nachádzajú v obci Červenica a sú vzdialené približne 40 minút od Košíc, ktoré sú výborným východiskovým bodom alebo polhodinu autom od Prešova, takže sa tešia mimoriadne dobrej dostupnosti.
Zaparkovať môžete bezplatne len pár metrov od vstupu do štôlne Jozef, ktorá je jednou z hlavných štôlní, tak sa nemusíte obávať žiadneho komplikovaného terénu. Takisto aj samotná prehliadka podzemia je nenáročná, a preto je prístupná pre deti aj dospelých. Na odvážnych dobrodruhov tu však čakajú aj tajné chodby a kúsok adrenalínu.
Boli jedinými opálovými baňami na svete
História výnimočných opálových baní, ktorými sa pýši naše malé Slovensko, siaha až do predrímskych čias. Aj keď sa o ťažbe drahého opálu, ktorý má na rozdiel od bežného opálu opalizáciu – hru farieb –, v Slanských vrchoch tradovalo ešte pred naším letopočtom, hlbinná ťažba podľa dochovaných nálezov začala asi v 11. storočí. Prvá písomná zmienka o drahom opáli z tohto miesta pochádza z roku 1597 a až do odhalenia ložísk v Mexiku a Austrálii boli tieto bane jedinými svojho druhu na svete. A stále zostávajú unikátnymi na našom kontinente.
Slovenský opál je certifikované zemepisné označenie drahého opálu, ktorý pochádza z ložísk v Slanských vrchoch na východnom Slovensku. Je charakteristický svojou pestrosťou farieb. A týmto výnimočnosť našich opálových baní ani zďaleka nekončí.
V roku 1775 našli v Červenici najväčší drahý opál na svete – vážil 607 gramov a dostal pomenovanie Harlekýn. Zlatá éra opálu nastala v prvej polovici 19. storočia, keď bane prebral viedenský klenotník Salomon Johann Nepomuk Goldschmidt a ťažba tu začala byť konečne výnosná. Za jeho čias v baniach pracovalo približne 350 baníkov.
Opálové bane si za svoju dlhú históriu prešli náročnejšími časmi aj svetlými chvíľami. Napokon bola ťažba v roku 1922 definitívne ukončená a bane na skoro 100 rokov zatvorené. To sa našťastie zmenilo a posledných 10 rokov sú opäť prístupné verejnosti. Vznikol tu náučný chodník, po ktorom sa môžete vydať na bádanie tajuplného podzemia aj vy.
Dobrodružstvo mohlo začať
Pred vstupom do bane našu skupinu privítal sprievodca, dostali sme čelovky a prilby a mohli sme vstúpiť do štôlne Jozef. Baňa je sprístupnená verejnosti celoročne a odporúča sa obuť si pevnú obuv a vziať teplé oblečenie. Keďže sme sa sem vybrali začiatkom novembra, obávala som sa, či si prehliadku bane užijem, alebo len budem drkotať zubami. No úplne stačila teplejšia vetrovka a čiapka, ktoré dostatočne zahriali.
Chodby bane na mnohých miestach žiarili pestrými farbami, inde sme na stropoch mohli pozorovať spiace netopiere, keďže toto miesto je ich významným zimoviskom.
Sprievodca nám počas výkladu prezradil množstvo zaujímavostí, ako napríklad, že sa traduje, že pri ťažbe v týchto baniach nikdy nevyhasol žiaden ľudský život. Alebo nám priblížil príbeh o Izabelinom náhrdelníku, ktorý je najstarším dochovaným šperkom a ako svadobný dar ho dostala Izabela Jagelovská od svojho budúceho manžela a uhorského kráľa Jána Zápoľského.
Pobavil nás aj strašidelným príbehom o svojich kolegoch, ktorých v jednej časti bane vystrašili zvuky pripomínajúce detský plač. Vydesili ich natoľko, že sa tam báli vstúpiť. Ako napokon odhalil, išlo len o zvuk vetra prechádzajúceho cez skaly.
Kým niektorých fascinovali opálové žily žiariace pestrými farbami, ktoré sme tu mali možnosť vidieť na vlastné oči, mňa najviac zaujalo zákutie bane, ktoré je zatopené vodou a využívajú ho potápači. Samozrejme, do tohto 5 kilometrov dlhého labyrintu tunelov môžu vojsť len certifikovaní jaskynní potápači, no predtým som ani len netušila, že na Slovensku takéto zaujímavé miesto máme.
Veľmi sa mi páčili aj rebríky, po ktorých sme po bani prechádzali a dostávali sa do vzdialenejších zákutí, a aj vďaka nim bola jej návšteva skutočným dobrodružstvom.
Prehliadka trvala približne hodinu a pol, no za ten čas sme ani zďaleka nenahliadli do všetkých zákutí. Pre dobrodruhov však baňa ponúka aj 4-hodinový okruh, počas ktorého návštevníci spoločne so skúsenými sprievodcami môžu preskúmať adrenalínové cestičky, ktoré nie sú bežným návštevníkom prístupné a zostúpiť do druhej hlavnej štôlne Viliam. Baňa ma natoľko očarila, že viem, že sa sem musím vrátiť a nazrieť aj do jej ďalších častí.
Unikát dostupný za pár eur
Prehliadka základného okruhu začína denne o deviatej hodine a za vstup dáte 14,50 eura na osobu. Cena je počas pracovných aj víkendových dní jednotná. Okrem toho lokalita opálových baní ponúka aj edukačný program pre žiakov alebo priestory vhodné napríklad na školenia či teambuildingy, vrátane konferenčnej miestnosti, a taktiež možnosť využitia cateringu.
Ak vás opálové bane fascinujú, viac o nich sa môžete dozvedieť prostredníctvom dokumentárneho filmu s názvom Posadnutosť, ktorý vznikal rok a vyslúžil si niekoľko medzinárodných ocenení. Približuje slovenský podzemný raj, na ktorý môžeme byť právom hrdí.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku