Foto: Profimedia

Pripomíname si smutné výročie, ktoré mnohým odhalilo skutočnú tvár textilného priemyslu a nemali by sme naň zabúdať.

Určite poznáte ten pocit, keď vojdete do nákupných centier a z každej strany na vás svietia obrovské zľavy, pri ktorých ani neviete, čo kúpiť skôr. Či je väčšie šťastie “uchmatnúť si” rifle za 10 eur alebo šaty za polovicu. Toto oblečenie má však aj svoju druhú stránku, ktorú vo vyblýskaných obchodoch nevidíme. V dnešný deň ubehlo osem rokov od najväčšieho nešťastia v histórii tohto priemyslu, ktoré je nutné si pripomínať. 

24. apríla 2013 sa vo štvrti Savar na predmestí bangladéšskej metropoly Dháka zrútila osemposchodová budova s názvom Rana Plaza. Pri tomto nešťastí prišlo o život 1134 ľudí a ďalších takmer 2600 sa zranilo. Ich pozostatky aj telá ešte žijúcich ľudí vyťahovali spod trosiek tri týždne.

Nešťastiu sa dalo predísť

Najsmutnejšie na tom všetkom je, že sa tejto tragédii dalo zabrániť. Ak vám hneď napadla otázka, prečo nikto nechcel zachrániť ľudské životy, odpoveď je jednoduchá a veľmi zarmucujúca. Peniaze a zisky.

Foto: Profimedia

Budova mala narušenú statiku, tisíce ľudí museli pracovať ďalej

Dôvodom pádu Rana Plaza boli jasne viditeľné praskliny, o ktorých ľudia pracujúci dnu vedeli. Okrem samotnej továrne sa v budove nachádzala aj banka, byty a obchody. Banka s obchodmi boli zatvorené, práve zo strachu, čo by mohla narušená statika budovy spôsobiť. Päť prevádzok na výrobu odevov pre západné – európske a americké módne značky však fungovali ďalej.

Majitelia ignorovali varovania a nariadili pracovníkom prísť nasledujúci deň do práce. Nemohli si dovoliť, povedať nie, tak nemali na výber. Až 80 % zamestnancov boli mladé dievčatá vo veku medzi 18-20 rokov. Ich každodennou realitou sa stala práca za niekoľko centov pre obrovské spoločnosti, ktoré majú na konte milióny.

Prežila vďaka mužovi, ktorý sa odhodlal odpíliť jej ruku

Keď sa budova zrútila, celý svet obleteli správy o tom, ako sa ľudia snažia dostať spod trosiek a neraz ich jedinou možnosťou bolo prísť o svoje končatiny. Z fotografií, na ktorých ľudia prichádzali na miesto a hľadali pozostatky svojich blízkych v nádeji, že by mohli byť ešte v rozpadnutej budove nažive, mrazí aj dnes.

Jednou z takýchto obetí bola aj mladá Anna Khatun. Napriek chudobným pomerom sa rada stretávala so svojimi kamarátmi a raz túžila po rodine. 24. apríla 2013 síce mala šťastie a prežila, zostala však pripútaná na invalidný vozík a odkázaná na starostlivosť rodičov. “Nie je schopná sa o seba postarať, napríklad osprchovať sa alebo ísť na toaletu,” uviedol jej otec.

Foto: Profimedia

Mala iba 13 rokov, bola maloletá

Anna bola dva dni uväznená v troskách a aby sa ju záchranárovi podarilo vyslobodiť, musel jej odrezať ruku. Nakoniec prešla aj amputáciou nohy. Do továrne chodila spolu so staršou sestrou. Anna počas zrútenia Rana Plaza šila pre značku Primark. Toto je iba jeden z mnohých tragických príbehov, ktoré po tomto dni zostali. Anna mala v dobe nešťastia iba 13 rokov.

Mužom, ktorý sa zaslúžil o záchranu desiatok životov bol Didar Hossain, ktorý pre pomoc ľuďom utekal po zrútení aj do nestabilných častí budovy, kde sa lekári báli vstúpiť. Počas zrútenia Rana Plaza pracoval v továrni oproti. Svoje tragické zážitky vyrozprával BBC.

Zachránil 34 ľudí v dňoch, kedy sa lekári báli vojsť dnu

“Z okna som videl iba hmlu z prachu – bola tmavá. Kričali sme a pokúšali sme sa dostať von, ale ochranka nás zastavila s tým, že nemôžeme vyjsť. Pretlačil som sa okolo ochrankára a vyšiel.” Utekal priamo do zrútenej budovy, kde ako prvé uvidel telo bez hlavy. Najprv sa zľakol, vedel však, že chce pomôcť.

Celkovo pomohol až 34 ľuďom vo chvíli, kedy sa zdravotníci báli do trosiek vstúpiť. Pre BBC spomenul aj ďalších dvoch dobrovoľníkov, ktorí sa snažili ľudí dostať von a rovnako neboli profesionálnymi záchranármi alebo lekármi.

“S jedným dievčaťom som strávil päť hodín. Žila, ale mala zakliesnenú pravú ruku. Plakala a keď som ku nej prišiel, prosila ma, aby som ju neopúšťal a dostal ju von. Aj za cenu, že príde o ruku. Opäť som vyšiel von a volal lekára, ktorý tam bol, aby prišiel pomôcť a odrezal jej ruku, aby ju mohli dostať von. Ale on povedal, že dnu nemôže vstúpiť, pretože sa bojí. Dal mi nôž a anestetikum, aby som jej ju mohol amputovať.”

Foto: Profimedia

Sledovala, ako jej reže ruku, plakali obaja

“Anestéziu dostala iba ona, takže bola pri vedomí a rozprávala. Sledovala, ako som jej amputoval ruku. Kričala a ja tiež a plakal som, keď som videl plakať ju. Cítil som sa zle, ale inak sa nedalo.” Týmto spôsobom pomohol aj ďalším.

Zosnulí a ľudia zdravotne postihnutí touto tragédiou zostali odkázaní na pomoc iných a povedzme si úprimne, tí, ktorí im dovolili pracovať už v aj tak katastrofálnych podmienkach, plus s jasným nebezpečenstvom blížiacej sa katastrofy, by mali platiť.

#WhoMadeMyClothes?

S tým súvisí získavanie povedomia o tom, ktoré značky si nechávajú šiť svoje oblečenie v týchto továrňach, za akých podmienok šičky pracujú, koľko hodín denne a za akú mzdu a či vôbec dokážu zabezpečiť seba a svoju rodinu. Presne preto vnikla v súčasnosti najväčšia svetová aktivistická organizácia v oblasti módy s názvom Fashion Revolution, ktorá sa so svojimi tímami vo viac ako 90 krajinách po celom svete zameriava na šírenie zmien v textilnom priemysle a transparentnosť značiek.

Aktuálne prebieha aj na Slovensku Fashion Revolution Week – globálna kampaň, ktorej cieľom je poukázať na ľudské životy a zdravie planéty, ktoré by mali mať prednosť pred ekonomickým rastom a ziskami. Zapojiť sa môže každý a nie iba v tento týždeň, ale kedykoľvek keď máme chuť si kúpiť niečo, čo skutočne ani nepotrebujeme. Stačí sa pýtať samých seba aj značiek jednoduchú otázku – #WhoMadeMyClothes?

Foto: Profimedia

Niektoré značky nezaplatili dodnes

Organizácia Clean Clothes začala hneď v máji 2013 s kampaňou, v ktorej sa zaviazalo viac ako 200 globálnych značiek. Prisľúbili, že budú svoje oblečenie šiť iba v továrňach, ktoré prejdú bezpečnostnými prehliadkami. Podarilo sa im aj zistiť, pre ktoré značky šičky v továrni Rana Plaza vyrábali objednávky. Išlo o viac ako 29 svetových značiek, medzi ktorými nechýbali známe mená ako Benetton, Mango, Kik alebo Primark a ďalšie. Podľa oficiálnej stránky Clean Clothes sa preukázalo, že obetiam dlhujú odškodné v hodnote 30 miliónov dolárov.

Ak si však myslíte, že jednoducho tieto spoločnosti zaplatili a dopriali obetiam aspoň akú takú finančnú kompenzáciu, ste ďaleko od pravdy. Niektoré značky nezaplatili dodnes.

Nezabúdame ani po ôsmych rokoch

Bangladéš je druhým najväčším vývozcom oblečenia na svete, hneď po Číne. Zrútenie továrne Rana Plaza nebolo v Bangladéši ojedinelou tragédiou. Iba päť mesiacov predtým obleteli svet správy o požiari, pri ktorom zahynulo 112 zamestnancov.

Na tieto udalosti a ich obete by sme nemali zabúdať. Pretože oni vyrábajú predovšetkým veci, po ktorých je v našich krajinách dopyt a pri tejto práci prichádzajú o životy. Zrútenie budovy Rana Plaza je najväčšou tragédiou nie iba v histórii textilného priemyslu, ale aj najväčšie náhodné zrútenie budovy v modernej histórii.

cleanclothes.org, cleanclothes.org, nytimes.com, fashionrevolution.org, bbc.com
1
Uložiť článok
Komentovať