Foto: By en:User:Greg L [GFDL or CC-BY-SA-3.0], via Wikimedia Commons

Lukáš Mužla / / Veda
S definíciou kilogramu to vôbec nie je také jednoduché, ako by to na prvý pohľad mohlo vyzerať.

Koľko je 1 kg? Vďaka tzv. Veľkému kilogramu, prototypu závažia vytvoreného z platiny a irídia v pomere 9:1, je to od roku 1889 celkom jasné. Prototyp kilogramu špeciálne uschovaný v priestoroch Medzinárodného úradu pre váhy a miery viac ako 100 rokov definoval hmotnosť na celom svete. Už čoskoro však možno bude minulosťou. Odborníci zistili, že prototyp začína byť nepresný a treba preto prísť s celkom novou definíciou. 

S definovaním hmotnosti je to oveľa zložitejšie ako s inými veličinami. Kilogram totiž nemožno odvodiť zo žiadneho prírodného javu a teda nemôže byť korektne definovaný podobne ako čas či teplota. Tak napríklad jednotka času – sekunda je definovaná ako 9 192 631 770 oscilácií špecifikovaného prechodu v atóme Cézia-133. Teplota zas vychádza z pojmu absolútna teplota, ktorá je priamo úmerná objemu ideálneho plynu pri konštantnom tlaku. Definícia hmotnosti však z prírodných javov nevychádza, ale určuje ju už spomínaný prototyp.

Foto: Vizualizácia prototypu kilogramu (By en:User:Greg L [GFDL or CC-BY-SA-3.0], via Wikimedia Commons)
Prototyp kilogramu je už takmer 130 rokov uložený v Medzinárodnom úrade pre váhy a miery v Paríži. Uchovaný je v špeciálnych podmienkach a narába sa s ním tak, aby jeho váha, ktorá definuje 1 kg po celom svete, nebola nijak ovplyvnená. Na svete možno tiež nájsť niekoľko oficiálnych kópií tohto prototypu, ktoré boli vyrobené pre vedecké účely, no najmä preto, aby sa s prototypom čo najmenej zaobchádzalo. Po viac ako storočí však vedci zistili, že sa relatívna hmotnosť prototypu a jeho kópií začína líšiť. Ide síce pre bežného človeka o zanedbateľný rozdiel no v skutočnosti tým vznikajú veľké problémy. Kilogram preto treba redefinovať.

Za takmer 130 rokov sa napriek bezpečnostným opatreniam na prototyp kilogramu predsa len niečo „nalepilo“. Môže ísť o rôzne organické, neorganické mikronečistoty či prachové čiastočky, ktoré jeho hmotnosť pozmenili. Vedci by preto chceli kilogram predefinovať na základe výpočtov vychádzajúcich z elementárnych konštánt. Dosiahli by tak, že definícia už bude „nepriestrelná“ a kilogram bude korektne zavedený prakticky naveky. Zmeniť by sa mala aj definícia ampéru, molu či Kelvina. Medzinárodnú sústavu jednotiek chcú totiž postaviť na tzv. Planckovej konštante, ktorej hmotnosť možno odmerať prístrojom známym ako výkonové váhy.

Foto: Oficiálna kópia prototypu kilogramu v Parížskom vedeckom múzeu (Wikimedia)

O novej definícii kilogramu bude budúci týždeň na medzinárodnej Generálnej konferencii pre miery a váhy vo francúzskom Versailles hlasovať celkom 57 zástupcov z celého sveta. Očakáva sa, že návrh redefinovania kilogramu si získa svoju podporu a v najbližších mesiacoch tak môžeme očakávať zmeny v základných definíciách Medzinárodnej sústave jednotiek.

techexplorist.com, Denník N
0
Komentovať (0)