Henrich cestuje do extrémnych krajín ako Irak či Bangladéš: Spal som v ubytovni za 2 €, pri 43 °C dostal pľúcnu baktériu

Cestovanie má mnoho podôb a kým niektorých lákajú pláže s azúrovou vodou, ďalší vyhľadávajú mestá dýchajúce históriou. No a potom sú tu dobrodruhovia, ktorí spoznávajú svet, ktorý pre mnohých zostáva zahalený rúškom tajomstva. Henrich Toth je jedným z nich a pozrel sa na miesta, ktorým sa davy turistov vyhýbajú. 

„Mám rád miesta s nízkym alebo žiadnym počtom turistov — často ide o krajiny s tvrdým politickým režimom alebo s ťažkou dostupnosťou. Globalizácia sa im buď úplne vyhla, alebo ich zasiahla len okrajovo, a práve preto si zachovali svoju jedinečnú atmosféru a kultúru. Svet tu jednoducho ešte stále funguje podľa starých pravidiel,“ vysvetľuje nám Henrich, čo ho na destináciách ako Afganistan či Mongolsko láka.

Navštívil takmer stovku krajín, v mnohých z nich si vytvoril priateľstvá s miestnymi a so svojimi cestovateľskými skúsenosťami sa rozhodol podeliť prostredníctvom cestovky Understan Tours, ktorú rozbieha.

Ako si sa dostal k cestovaniu do, ako sám hovoríš, extrémnych či bizarných destinácií? Čím ťa lákajú?

Bolo to náhodnou kúpou letenky do Kazachstanu v roku 2017. Po pristátí v hlavnom meste Astana som ostal ako obarený. Teplota v októbri bola desať stupňov pod nulou, všade sneh, mešity a po rusky hovoriaci ľudia s východoázijskými črtami. Naozaj až neuveriteľný mix, ktorý však vzhľadom na polohu Kazachstanu dáva zmysel.

Nasledujúce cesty ma zaviedli ešte hlbšie a hlbšie. Cestujem za interakciami s ľuďmi, ale aj kvôli prírode, kultúre či urbexu.

Aké ďalšie miesta, ktoré spĺňajú tieto podmienky, si už navštívil?

Je toho naozaj mnoho — čoskoro by to malo byť takmer 100 krajín. Najzaujímavejšie sú africké štáty, ale aj Afganistan, Irak či Bangladéš. Obľubujem tiež postsovietske krajiny, medzi nimi aj Ukrajinu, ktorú som navštívil počas vojny.

Veľmi zaujímavé, a zároveň aj bizarné, sú neuznané republiky — napríklad Podnestersko alebo Abcházsko, ktoré Rusko násilne odtrhlo od Gruzínska a kam sa konečne chystám tento rok.

Na týchto destináciách ma láka tá neuveriteľná autenticita.

Ako vyzerá príprava na takýto výlet? Do mnohých zo spomínaných krajín, ak sa nemýlim, nestačí iba zbaliť ruksak a ísť. Čo všetko musíš riešiť a na čo dopredu myslieť?

Sú cesty, na ktoré sa stačí zbaliť a vyraziť — pri týchto cestách to tak ale väčšinou nie je. Nedávno sme napríklad riešili víza do Turkmenistanu, jednej z najuzavretejších krajín sveta. Po mesiacoch sme ich nakoniec získali, no na hranici stále požadujú covid test, čo je naozaj bizarné — a presne takéto situácie mám rád.

Okrem víz je niekedy potrebné absolvovať očkovania, vybaviť ďalšie povolenia alebo zabezpečiť fixera, ktorý počas cesty rieši prípadné problémy za vás. Samozrejmosťou je byť fyzicky aj psychicky pripravený.

Ak ma napríklad láka návšteva Bangladéša či Afganistanu, čo musím urobiť, aby som sa tam vôbec dostala? Je problém naplánovať takýto výlet?