NASA

Deň Zeme má za cieľ pripomenúť, že Zem si máme vážiť.

Deň Zeme je predovšetkým ekologický sviatok a jeho cieľom je zvyšovať energetickú účinnosť, recyklovať odpad a hľadať viac obnoviteľných zdrojov. História sviatku siaha k roku 1969, no prvýkrát sa oslávil 22. apríla 1970, mimochodom na sté výročie narodenia Vladimíra Iljiča Lenina. 

Pri príležitosti tohto významného dňa sme vybrali 22 udalostí starých menej ako rok, ktoré poukazujú na to, že o Zem sa, žiaľ, nestaráme tak, ako by sme mali.

Hmyz vymiera

Ak sa nespamätáme, nevymrie len hmyz, ale aj ľudia. Na svete je totiž o 25 % menej hmyzu ako tomu bolo v roku 1990. Za vymierajúcu populáciu hmyzu celkovo môže najmä fakt, že mestá sa neustále zväčšujú, čím ľudia zasahujú do ich prirodzených miest výskytu.

Plastový odpad v oceánoch

Pandémia koronavírusu odštartovala masívnu výrobu plastových ochranných pomôcok, ktoré môžu z veľkej časti skončiť v oceánoch. “Vieme, že znečistenie plastmi je celosvetový problém a existoval už pred pandémiou. Musíme byť opatrní v tom, kam sa dostaneme po nej,” uviedol Nick Mallos z neziskovej organizácie Ocean Conservancy. Viac si môžete prečítať v tomto článku.

Foto: Archív TASR/AP

Mikrosplastov je viac, ako sme si mysleli

Podľa odhadov v novej štúdii sa globálny počet mikroskopických plastových častíc na hladine vody pohybuje okolo 12 až 125 biliónov. To je prinajmenšom dvojnásobne viac, ako sa pôvodne predpokladalo.

Počas čítania tohto nadpisu zmizne les o veľkosti futbalového ihriska

Staršie tropické lesy, ktoré sú bohatými zdrojmi kyslíka, miznú naďalej desivou rýchlosťou, ukazujú satelitné zábery. V nedávno zverejnenej štúdii z roku 2019 zmizla každých šesť sekúnd pôvodná zalesnená oblasť s veľkosťou futbalového ihriska. Najviac sa na celkovej strate podieľa Brazília. Viac informácií o probléme nájdete v tomto článku.

Znečistená Bratislava

Ekologické problémy zasahujú aj Slovensko. Geologický prieskum v areáli firmy Istrochem v Bratislave zistil, že sa tu vypúšťali toxické a karcinogénne látky. Informácie o tomto probléme nájdete tu.

Foto: Archív TASR – Ivan Majerský

Mlieko ako znečisťovateľ

Trinásť najväčších mliekarenských firiem na svete spoločne vyprodukuje také množstvo skleníkových plynov ako Veľká Británia, šiesta najsilnejšia ekonomika sveta. Tvrdí to nová štúdia, počas ktorej zistili, že vplyv spoločností na klimatické zmeny stále rastie, pričom za dva roky stúpol o 11 %. Viac k téme nájdete tu.

Včely ohrozuje smrtiaca choroba

Ide konkrétne o nebezpečnú parazitickú hubu – hmyzomor včelí, ktorý vyvoláva u dospelých včiel nosemózu. Ak sa v tele včely začnú šíriť spóry, smrť je takmer istá. Ešte pred smrťou však včely môžu spóry vylučovať počas opeľovania kvetov. Spóry sa tak zachytia na rastlinách a nákaza sa medzi včelstvami šíri rýchlosťou blesku. Viac sa dozviete v tomto článku.

Fialová lagúna kvôli odpadu

Časť lagúny Cerro v paraguajskom meste Limpio sa sfarbila na fialovo. Druhá zostala modrá a na rozdiel od tej fialovej nie je zdrojom nepríjemného zápachu. Zmena farby vody nastala v dôsledku prítomnosti ťažkých kovov.

Foto: SITA/AP

Novoobjavený orangutan vymiera

Nový druh orangutana sa podarilo objaviť len pred tromi rokmi. Vedci sa s ním však ledva stihli zoznámiť a už je zaradený medzi ohrozené druhy. Zodpovedný za úbytok v populácii je opäť človek. Odhaduje sa, že na svete ostalo už len 800 živých jedincov.

Klimatické zmeny nás vyjdú draho

Vedci sa už nejaký ten čas snažia vyčísliť škody, ktoré napáchajú klimatické zmeny. V konečnom dôsledku môže stáť v budúcnosti jedna tona oxidu uhličitého vypustená do atmosféry až 100-tisíc dolárov.

Druhy vymierajú neuveriteľným tempom

Dve pätiny rastlín na svete čelia riziku vyhynutia, varujú vedci. Vyhynutie hrozí odhadom 140-tisíc druhom, alebo 39,4 % cievnatých rastlín. V roku 2016 to bolo pritom bolo 21 %.

Morské dno ako skládka

Morské dno je znečistené približne 14 miliónmi ton mikroplastov pochádzajúcich z obrovského množstva odpadu, ktoré každoročne vyústi do svetových oceánov.

Klimatické zmeny zabíjajú Veľkú korálovú bariéru

Za ostatných 25 rokov odumrela zhruba polovica koralov v systéme Veľkej koralovej bariéry, ktorá sa nachádza pri pobreží severovýchodnej Austrálie. Približne 2300 kilometrov dlhá koralová bariéra má okrem nevyčísliteľnej prírodnej hodnoty aj nezanedbateľný vplyv na austrálsku ekonomiku. Krajine prinášala pred vypuknutím pandémie koronavírusu štyri miliardy dolárov ročne a zabezpečovala zhruba 64 000 pracovných miest, a to najmä vo sfére cestovného ruchu.

500-tisíc ton plastu ročne iba v Stredozemnom mori

Znečisťovanie Stredozemného mora sa do roku 2040 môže zhoršiť natoľko, že sa doň každoročne bude vypúšťať až 500-tisíc ton plastu. Momentálne je to približne 229 000 ton plastu – čo je ekvivalent viac ako 500 lodných kontajnerov – sa každoročne vypúšťa do Stredozemného mora.

Foto: MichaelisScientists, CC BY-SA 4.0, via Wikimedia Commons

Rekordné množstvo skleníkových plynov napriek lockdownu

Koncentrácia skleníkových plynov v zemskej atmosfére bola vlani najvyššia od začiatku meraní. Množstvo týchto nebezpečných látok v ovzduší stúpalo aj počas roka 2020, a to napriek ekonomickým reštrikciám zavedeným počas pandémie koronavírusu.

Kaspické more bude mať súš ako Portugalsko

Hladina Kaspického mora by v priebehu tohto storočia mohla klesnúť až o 9 metrov. Aj tento odhad je však podľa vedcov pozitívny a situácia môže byť ešte horšia. Pri negatívnych vyhliadkach je to až o 18 metrov. To znamená, že Kaspické more sa zmenší až o 25 % a vodnú hladinu nahradí súš, ktorej rozmery by sme mohli prirovnať k rozmerom Portugalska. Viac o tejto desivej predpovedi nájdete v tomto článku.

Amazonsky prales môže vymrieť do niekoľkých desaťročí

Amazonský prales sa do roku 2064 môže premeniť na pustatinu. Môžu za to najmä klimatické zmeny a masívne odlesňovanie. Prales viac nebude schopný zadržiavať vlhkosť a premení sa na suchú savanu, kde porastie len niekoľko druhov trávy a kríkov. Takáto zmena bude mať nedozerné následky. Viac o tomto probléme nájdete tu.

NASA ukázala, ako ničíme planétu

Niekedy je lepšie raz vidieť ako stokrát počuť. NASA zverejnenú sériu fotografií nazvala jednoducho a prosto, no predsa silne – Images of Change (Obrazy zmeny). Zverejnením týchto fotografií však nechce všetkým ľuďom na svete ukázať len dôsledky klimatických zmien, ale aj to, ako človek svojou činnosťou prírodu a život na Zemi ovplyvňuje a často nenávratne ničí. Viac záberov nájdete tu.

Jar na západe Sibíri na rusko-kazachstanskej hranici. Obdobie zachytáva 1. apríl 2020 a 11. jún 2020. Foto: NASA

Trump aj na lamantínovi

Hrozné nie sú len globálne následky, ale aj príbehy jednotlivcov. Úrady amerického štátu Florida a federálne úrady vyšetrujú prípad lamantína širokonosého, ktorého našli v rieke so slovom “TRUMP” vyrytým na chrbte.

Úmyselné vypustenie ropy

Z úmyselného vypustenia zhruba 1000 ton ropy do mora pri pobreží Šalamúnových ostrovov viní posádku nákladnej lode regionálna vláda jednej z tamojších provincií. Stalo sa to vo februári tohto roka. Z tropického raja sa tak stalo miesto ekologickej katastrofy. Viac o tomto smutnom incidente nájdete tu.

Úmyselné vypustenie ropy po druhýkrát

Približne v tom čase s podobným problémom zápasil aj Izrael. Vo februári sa začala na pobreží krajiny objavovať ropná škvrna, ktorá znečistila veľkú časť pobrežia. Podľa izraelskej ministerky životného prostredia Gily Gamlielovej za všetkým stojí Irán, ktorý ropu vypustil úmyselne. Viac o tejto environmentálnej katastrofe nájdete tu.

Foto: SITA

Stromy pozdĺž Atlantiku zabíja niečo záhadné

V Severnej Karolíne vymierajú stromy. Dlho sa nevedelo, prečo je to tak. Dôvodom sú záplavy a prílev slanej vody, ktorá stromom škodí. Viac o tom si môžete prečítať v tomto článku.

Voda z Fukušimy pôjde do oceánu

Japonská vláda schválila vypustenie viac ako milióna ton upravenej odpadovej vody z poškodenej jadrovej elektrárne Fukušima I do oceánu. Síce z nej odstránili väčšinu rádioaktívnych izotopov, trícium sa však nedá odstrániť a pôjde tak do oceánu.

3
Uložiť článok
Komentovať