To, kto sa z nás stane, ovplyvňuje veľké množstvo faktorov a existuje veľa niekedy protichodných názorov o tejto problematike. Veľa ich existuje aj o prípade Davida Berkowitza, ktorého okolnosti ešte dodnes nie sú úplne zodpovedané. Kedysi nadpriemerne inteligentného chlapca, adoptovaného do milujúcej rodiny, dnes sériového vraha, ktorému bol za jeho činy udelený trest dlhší, ako jeho život. Napriek nadaniu bol problematické dieťa a mnohé okolnosti jeho života či pôvodu vôbec neboli ružové. Práve tieto okolnosti, možnosť duševnej choroby, možnosť vplyvov satanistických kultov či znepokojujúce prehlásenia samotného Berkowitza však ešte dodnes priťahujú pozornosť spoločnosti a Berkowitzov prípad je všeobecne známy ako lákadlo mnohých amatérskych detektívov.
Berkowitz sa narodil 1.6.1953 v Brooklyne pod menom Richard David Falco. Falco bolo priezvisko bývalého manžela jeho matky Elizabeth Borden. Berkowitz však bol synom iného muža, ktorý bol ženatý a jeho vzťah s Berkowitzovou matkou bola len aféra. Zo strachu, že dieťa by mohlo zničiť jej ľúbostný vzťah, dala svojho syna na adopciu.
Berkowitz mal šťastie a veľmi rýchlo si ho adoptoval mladý manželský pár menom Pearl a Nathan Berkowitzovci. Jeho nové meno bolo David Richard Berkowitz, jediné dieťa milujúcich a vzorných rodičov. Netrvalo dlho a všimli si, že David je nadpriemerne inteligentný, ale aj veľmi problémový chlapec. Záujem o školu však rýchlo strácal a dával prednosť aktivitám, ako sú šikanovanie či kradnutie.
Berkowitzove problémy so šikanou a krádežami sa stupňovali. Následne ho veľmi zasiahla smrť jeho adoptívnej matky, ktorá zomrela na rakovinu, keď mal Berkowitz len 14 rokov. S jeho adoptívnou matkou si bol veľmi blízky a to, že sa jeho otec znova oženil, znášal Berkowitz veľmi ťažko. Svoju novú nevlastnú matku znenávidel a hneď ako mu odbilo osemnásť, rozhodol sa utiecť z domu a narukovať do armády.
Berkowitz strávil v armáde tri roky. Keď sa vrátil zo služby, cítil sa stratený a izolovaný. Začal hľadať odpovede na otázky. Jedna z otázok, na ktoré sa rozhodol nájsť odpoveď, bola tá o jeho pôvode. Toto hľadanie odpovedí však malo katastrofálne následky, ešte zhoršujúce Berkowitzove pocity izolácie a hnevu. Dozvedel sa o svojom pôvode, o tom, prečo bol odvrhnutý, kto bol jeho otec a cítil strašnú hanbu za to, že bol nemanželské a nechcené dieťa.
Tu nastal bod zlomu. Berkowitz sa prvý krát rozhodol pre násilný trestný čin. Na Vianoce v roku 1975 dobodal loveckým nožom mladé dievča menom Michelle Forman. Michelle sa však podarilo dostať v čas do nemocnie. Napriek tomu, že Michelle prežila, nevedela Berkowitza identifikovať a jemu sa podarilo utiecť.
Berkowitz sa potreboval na chvíľu ukryť a upokojiť. Presťahoval sa teda do mesta Yonkers, kúsok od New Yorku. Napriek tomu ho to ťahalo späť do Bronxu, v ktorom vyrastal. V júli 1976 sa mladý pár Donna Lauria a Jody Valenti nič netušiac bozkávali v zaparkovanom aute, keď sa priblížil ozbrojený Berkowitz a oboch postrelil. Lauria bola na mieste mŕtva. Valenti prežil, no už nikdy sa z tohto činu nespamätal.
Po tom, ako vykonal prvú vraždu, sa už nezastavil. Berkowitz tyranizoval obyvateľov New Yorku a vraždil úplne cudzích ľudí celé dva roky. Za tieto činy si od New Yorkských policajtov vyslúžil prezývku .44 Caliber killer, podľa zbrane ktorou vraždil.
V roku 1977 Berkowitz zabil ďalších dvoch ľudí a niekoľko ich postrelil. 17. apríla sa rozhodol trochu pozmeniť svoje počínanie. Po tom ako zastrelil Alexandra Esau a Valentinu Suriani, taktiež pár sediaci v aute, rozhodol sa zanechať za sebou odkaz. Adresátom toho odkazu bol kapitán New Yorkskej polície Joseph Borelli. Odkaz napísaný Berkowitzovým neúhľadným rukopisom niesol jasnú správu. Zabil som týchto ľudí, zabil som aj iných a budem zabíjať znova.
V jednom z odkazov zanechal prezývku, ktorú si sám vymyslel a pod ktorou sa neskôr zapísal do histórie, a to „Samov syn“. Teraz to už nebol len súbor vrážd, ktoré sa niekedy podobali, no napriek tomu ich mohol spáchať hocikto. Teraz vedeli, že majú dočinenia s osobou, ktorá vraždila viacnásobne a ešte k tomu má aj tú drzosť komunikovať s políciou. Obyvatelia New Yorku sa začali báť, keďže väčšina Berkowitzových obetí boli ženy s dlhými, tmavými vlasmi. Mnohé ženy sa preto začali strihať a farbiť si vlasy na svetlejšie odtiene.
Ani zmena vlasov však nepomohla Stacy Moskowitzovej a jej priateľovi Robertovi Violantemu. Tak ako mnohé obete predtým, aj tento pár napadol Berkowitz keď práve boli v ich aute, a to 31. júla 1977. Práve toto bola posledná vražda ktorú spáchal. Tento krát si nedával pozor a pri čine bol očitý svedok. Muž menom Tommy Zaino. Práve vďaka opisu ktorý poskytol Zaino sa polícii konečne podarilo priblížiť k vyriešeniu tohto prípadu. Objavil sa ďalší svedok a to žena, menom Cacilia Davis. Davis vypovedala, že si v tom okolí všimla zvláštne sa správajúceho muža. Rozhodla sa mu vyhnúť a následne začula výstrely. Opisovali aj jeho, ale aj žlté auto Ford Galaxie, ktoré bolo registrované na Berkowitzovo meno a ktoré používal ako vozidlo pri všetkých vraždách. Nakoniec sa im práve toto auto podarilo nájsť a v ňom našli zbraň, mapy s plánmi a ďalší odkaz, tentoraz adresovaný policajtovi menom Timothy Dowd.
Polícia zadržala Davida Berkowitza 10. augusta 1977. Kú všetkým činom sa priznal, avšak odmietal za ne niesť zodpovednosť. Berkowitz povedal, že ten „Sam“ z jeho odkazov je jeho bývalý sused, Sam Carr. Berkowitz povedal, že Samov pes bol posadnutý zlým duchom a ten Berkowitza nútil zabíjať mladé ženy.
Tieto prehlásenia a aj iné Berkowitzovo správanie vzniesli otázku, či bol Berkowitz príčetný a či je duševne spôsobilý na súdny proces. Nakoniec však bol prehlásený za príčetného a vinného. Za každú jednu vraždu, ktorú spáchal, mu bolo udelených 25 rokov, ktoré sa sčítali a činia viac ako ľudský život.
V roku 1987 sa Berkowitz opäť dostal do novín. Konvertoval na Evanjelickú vieru a vynútil si prezývku „Syn nádeje“. Taktiež odmietol hocijaké možnosti zmiernenia trestu a sám o sebe prehlásil, že je vinný a mal by si teda odsedieť trest, ktorý mu bol udelený.
V roku 1990 poskytol nové informácie, ktoré opäť oživili jeho prípad v povedomí. Prehlásil, že predtým ako začal vraždiť, sa zaplietol so Satanistami a pozmenil svoju výpoveď na to, že to boli oni, kto ho nútil vraždiť. Neskôr povedal, že on spáchal len tri z vrážd, za ktoré bol obvinený a že zvyšok spáchali členovia daného kultu.
Polícia sa rozhodla znova otvoriť tento prípad, aby sa pozreli na to, či Berkowitz naozaj mohol mať nejakých komplicov. Nepodarilo sa im odhaliť, že by v tomto prípade figurovali aj iné osoby. Dodnes sa vlastne nepodarilo ani s určitosťou povedať, či mal ozaj dočinenia so Satanskými kultmi, alebo či trpel paranojami alebo schizofréniou. Zrejme najrozšírenejšou hypotézou o jeho motivácii je sexuálna frustrácia a nenávisť k ženám, ktoré ho dlhodobo odmietali. Napriek tomu, že vraždy spáchal, zostáva tento prípad otvorený, plný otázok a vo veľkom láka húfy amatérskych detektívov, ale aj všeobecnú verejnosť.
V poslednom čase sa David Berkowitz venuje svojej webstránke, ktorú si založil z väznice. Na túto stránku prispieva veršami z biblie a ospravedlneniami svojim obetiam. Zdá sa, že sa od základov zmenil a svoju vieru berie veľmi vážne. Čo je v celom tomto prípade pravdou a čo nie, však vie len sám Berkowitz.
interez.sk (Mária S.), boredomtherapy.com
Nahlásiť chybu v článku