Foto: Trou, CC BY-SA 3.0, via Wikimedia Commons / Profimedia

Čo majú spoločné vzácne Michelinské hviezdy a pneumatiky? Úplne všetko.

Mnohé prelomové nápady a inovácie vznikali možno inak, než by si väčšina ľudí predstavovala. Podobne to bolo aj v prípade firmy Michelin, ktorá sa vďaka výrobe a predaju pneumatík postupne dostala do viacerých sfér nášho života, pričom na každom fronte žali a stále žnú mimoriadne úspechy. 

V článku sa dozviete aj:

  • prečo začali bratia vyrábať bedeker;
  • ako sa do zoznamu dostali reštaurácie;
  • kedy sa rozhodli ho spoplatniť;
  • v akých dvoch obdobiach sa prestal vyrábať;
  • aké má za sebou škandály.

Ak má dnes nejaká reštaurácia či podnik zaoberajúci sa gastronómiou Michelinskú hviezdu, jeho hodnota siaha do výšin. Odráža to fakt, že za dverami danej prevádzky nájdete jedlo, servis aj prostredie najvyššej možnej úrovne, čomu je, prirodzene, prispôsobená aj cena.

Bratia Michelinovci v roku 1920, foto: Profimedia

V roku 2022 je na svete až 2 817 reštaurácií ocenených hviezdou za svoju kvalitu, prevedenie a úroveň. 2 290 má 1 hviezdu, 414 má 2 hviezdy a tých najlepších, respektíve ohodnotených tromi hviezdami, je len 113 na celej planéte. Najviac sa ich, prirodzene, nachádza vo Francúzsku, kde celý koncept vznikol ešte pred viac ako 130 rokmi, informuje Travel Triangle.

Chceli dostať na cesty viac áut

Len málokto by veril, aký dokonalý a fungujúci marketingový koncept dokázal vzniknúť ešte v roku 1889. Bratia André a Édouard Michelinovci v tej dobe založili spoločnosť Michelin, ktorú celý svet pozná vďaka výrobe pneumatík a ikonickému maskotovi.

Dnes sú autá neodlúčiteľnou súčasťou našich životov a tento priemysel patrí na špičku viacerých štátnych ekonomík. Tesne na prelome 19. a 20. storočia bola však situácia diametrálne odlišná. Ako spomína oficiálny Michelinov web, pred rokom 1900 jazdilo po celom Francúzsku menej než 3 000 áut. Pre porovnanie, v januári 2021 bolo na francúzskych cestách 38 miliónov vozidiel, píše Statista.

Michelinovci však vedeli, že túto situáciu potrebujú rapídne zmeniť, a tak dostali pravdepodobne najgeniálnejší nápad, aký sa v tej dobe mohol zrodiť. Vyrobili knižný bedeker, respektíve sprievodcu, ktorý obsahoval istú mapu pre motoristov.

Opotrebovaný beaker z roku 1929, foto: Trou, CC BY-SA 3.0, via Wikimedia Commons

Keďže cestná infraštruktúra nebola koncom 19. storočia nejak rozvinutá, bratia sa rozhodli, že spíšu zoznam miest, kde ľudia budú môcť natankovať, kúpiť náhradné dielce, vymeniť pneumatiky, prespať či sa najesť. A to všetko s cieľom, aby sa zvýšil počet áut na cestách, čo by, prirodzene, „zabezpečilo“ viac opotrebovaných pneumatík a následný zvýšený dopyt po nových kusoch, ktorých mali Michelinovci pripravených pomerne dosť.

Zo začiatku sa ich sprievodca rozdával zadarmo. To však skončilo v momente, kedy André Michelin videl, že zamestnanci v predajni si pomocou nich podopierajú stoly. Predniesol legendárnu myšlienku, a síce, že človek si skutočne váži len to, za čo musí zaplatiť.

Veľká zmena, prichádzajú hviezdy

V roku 1920 tak prišla veľká zmena. Michelinských sprievodcov začali predávať za 7 frankov. Súčasťou zmeny boli aj podrobnejšie popisy hotelov v Paríži či rozdelenie reštaurácií podľa konkrétnych kategórií. Michelinovci cítili, že ich idea sa postupne stretávala s úspechom. Ľudí čoraz viac zaujímali miesta uvedené v bedekri, čo ich prinútilo cestovať a súbežne tak zarábala nielen firma na pneumatiky, ale aj gastro prevádzky, ubytovacie zariadenia či autoservisy.

Postupne sa do popredia a prestíže celého zoznamu stali reštaurácie. Tie začali navštevovať rôzne kontroly, inšpekcie, ale aj zámožní obyvatelia, ktorí za ponúkanou kvalitou nemali problém vycestovať autom. Navyše, už v tej dobe sa rozbehol koncept platenej reklamy, ktorej bolo čoraz viac a Michelinský sprievodca tak mohol zarábať ešte viac peňazí.

Podoba ocenenia, foto: Chumwa, CC BY-SA 2.5, via Wikimedia Commons

Michelinský bedeker sa vďaka popularite rozmohol aj do ďalších štátov a výrazne podporil cestovný ruch nielen v západnej a strednej Európe, ale aj v severnej Afrike. Z odporúčaných a zaznamenávaných bodov v zozname sa najviac uchytili reštaurácie, ktoré časom začali hodnotiť aj hviezdami ako to poznáme dnes.

Koncept hodnotenia 1, 2 alebo 3 hviezdičiek sa zakotvil od roku 1931, pričom ich rozdeľovali podľa nasledujúcich kategórii. 1 hviezdu získala VEĽMI DOBRÁ reštaurácia, 2 mal podnik, ktorý VARIL EXCELENTNE A STÁL ZA ODBOČKU Z PLÁNOVANEJ CESTY, pričom najlepším hodnotením boli 3 hviezdy, tie značili VÝNIMOČNÉ ZRUČNOSTI V KUCHYNI, KTORÉ STOJA ZA SAMOSTATNÝ VÝLET, píše Michelin Guide.

Sprievodca však nevychádzal každý rok. Pauzu mal počas prvej aj druhej svetovej vojny, pričom to boli práve spojenecké vojská, ktoré si v roku 1945 vyžiadali a podporili opätovné zostavenie sprievodcu. V povojnových rokoch sa snažili najmä o oživenie gastronomickej i hotelierskej kultúry, čomu výrazne pomohli práve červené knižky, ktoré odporúčali len tie najlepšie miesta.

Škandály a kontroverzie

Najprv bolo otázne, ako sa Michelinský sprievodca udrží po smrti bratov Andrého a Édouarda, no ich nasledovníci to vzali do vlastných rúk a do tímu, ktorý rozhodoval o pridelených hviezdach a nových podnikoch, vyberali len tú najväčšiu špičku.

Udelenie hviezdy sa tak stalo kultom a závislosťou, pre ktorú by hŕstka ľudí dokázala spraviť čokoľvek. Šéfkuchári z Francúzska dokonca tvrdili, že každoročné udeľovanie hviezd je pre svet gastronómie niečo ako odovzdávanie Oscarov pre filmový priemysel. Je to však zároveň ošiaľ, ktorý sa nevyhol ani dávke škandálov.

Maskot Michelin foto: Rico Shen, CC BY-SA 4.0, via Wikimedia Commons

Portál Beyond zozbieral prípady, kedy sa na Michelinské hviezdy nepozeralo ako na žiarivý vrchol, ale ako na bahno, v ktorom sa „utopilo“ hneď niekoľko nešťastníkov. V tejto téme sa najčastejšie spomína prípad známeho šéfkuchára Bernarda Loiseaua, ktorý si vzal život z dôvodu, že jeho reštaurácia Côte d’Or v Saulieu v Burgandsku bude „degradovaná“ z troch na dve hviezdičky.

Naopak, svet pozná aj prípady, kedy majitelia a šéfkuchári doslova odmietli Michelinskú hviezdu, aby si zachovali svoj pôvodný status a nemuseli kvôli tomu meniť zaužívané spôsoby a zvyky. Iní zas po ohodnotení zistili, že hviezda im priniesla viac škody než úžitku, keďže sa zvyšoval tlak na kuchárov aj požiadavky klientov, uvádza Fortune.

Foto: Trou, CC BY-SA 3.0, via Wikimedia Commons

Sprievodca sa však dnes stretáva aj s masívnou kritikou zo strany medzinárodných odborníkov, ktorí tvrdia, že výber je striktne zaujatý voči francúzskej kuchyni a nedáva priestor iným trhom.

V posledných rokoch riešili často aj nesúlad s inšpekciami. Každá reštaurácia ohodnotená hviezdou od Michelinu by mala podľa ich pravidiel podstupovať raz za 18 mesiacov prísnu kontrolu. Beyond však píše, že tieto inšpekcie chodia na niektoré miesta možno raz za 3,5 roka, čo môže výrazne meniť realitu od sľubovanej kvality.

Musíme za ňou vycestovať

Aj keď sa slovenská gastronómia posúva kvalitatívne aj kreatívne vpred, na prvú reštauráciu ocenenú hviezdou od Michelinu si musíme ešte počkať. Inak je to v susednom Česku, kde sa Praha pýši rovno dvomi jednohviezdičkovými podnikmi – La Degustation a Field, píše Taste of Prague.

Interior trojvhviezdičkovej reštaurácie Amador vo Viedni, foto: Amador.au

Za absolútnou kvalitou sa však dá vycestovať aj do blízkej Viedne, kde sídli reštaurácia Amador, ktorú hodnotia plným počtom hviezd a cena za jedlo v tomto podniku sa pohybuje v rozmedzí 90 až 270 eur, tvrdí Tripadvisor. Ak by ste si chceli pochutnať na Michelinskom špeciálnom menu, v tomto podniku vám ho pripravia za 345 eur, informuje oficiálny web.

Nápad Andrého a Édouarda, ako zvýšiť predaj ich pneumatík tak určite stonásobne prerástol pôvodný cieľ. Z Michelinu sa stala jedna z najsilnejších značiek na trhu s pneumatikami a ich bedeker dokázal za 130 rokov zmeniť, tvoriť a formovať gastroscénu na celom svete.

Najnovšie články