Brusel je pri pohľade na slovenské financie zhrozený: V niektorých ukazovateľoch patríme medzi najhorších v EÚ

Slovenské verejné financie čelia podľa najnovšieho hodnotenia Európskej komisie vysokému riziku z pohľadu ich udržateľnosti. Ako upozornila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), Slovensko sa v strednodobom aj dlhodobom horizonte nachádza v pásme vysokého rizika a patrí medzi najproblematickejšie krajiny Európskej únie.

Európska komisia už niekoľko rokov zaraďuje Slovensko medzi malú skupinu štátov s vážnymi problémami v oblasti dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Spolu so Slovenskom sú v tejto kategórii aj Belgicko, Luxembursko a Malta. Za nepriaznivým hodnotením stojí kombinácia dvoch faktorov.

Zhoršeného aktuálneho stavu verejných financií, teda vysokého deficitu a dlhu, a zároveň očakávaného výrazného rastu výdavkov súvisiacich so starnutím populácie, najmä v oblasti dôchodkov, zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti. Jedným z hlavných ukazovateľov, ktoré Európska komisia sleduje, je indikátor S1. Ten vyjadruje, akú okamžitú úpravu verejných financií by bolo potrebné urobiť, aby sa verejný dlh do roku 2070 znížil na úroveň 60 percent hrubého domáceho produktu.

Najhorší výsledok v EÚ

V prípade Slovenska dosahuje tento ukazovateľ hodnotu 6,2 percenta HDP. Oproti minulému roku ide síce o mierne zlepšenie o 0,3 percentuálneho bodu, stále však ide o najhorší výsledok spomedzi všetkých členských krajín únie. Približne polovicu potrebnej úpravy podľa odhadov tvorí nepriaznivý súčasný stav verejných financií, teda vysoký deficit a dlh, zatiaľ čo zvyšok predstavujú budúce výdavky spojené so starnutím populácie.

Druhý sledovaný indikátor, označovaný ako S2, hodnotí dlhodobú stabilitu verejného dlhu v prakticky neobmedzenom časovom horizonte. Tento ukazovateľ vyjadruje, akú trvalú úpravu rozpočtovej politiky by bolo potrebné urobiť, aby sa dlh stabilizoval. Pre Slovensko je potrebná úprava až na úrovni 7,2 percenta HDP.

Aj keď sa hodnota oproti minulému roku mierne zlepšila o 0,6 percentuálneho bodu, Slovensko zostáva druhou najhoršie hodnotenou krajinou Európskej únie a spolu s ďalšími štátmi patrí do skupiny krajín s vysokým rizikom. Rizikový vývoj naznačuje aj strednodobý horizont. Podľa projekcií Európskej komisie by v scenári nezmenených politík verejný dlh Slovenska pokračoval v raste a do roku 2036 by mohol prekročiť hranicu 100 percent HDP, konkrétne dosiahnuť približne 101,2 percenta.

Modely, ktoré zohľadňujú aj možné ekonomické šoky, navyše ukazujú, že pravdepodobnosť ďalšieho rastu dlhu v najbližších piatich rokoch je mimoriadne vysoká. Podľa stochastických projekcií existuje až 98-percentná pravdepodobnosť, že verejný dlh bude v tomto období vyšší než dnes.

Pozri aj:

Zelenskyj to prehnal: Brusel mu posiela tvrdý odkaz, dôvodom sú vyhrážky voči Orbánovi