Do Osvienčimu prichádza 19. októbra 1944 jeden z posledných transportov zo Serede. Nachádza sa v ňom aj Gizela Fleischmannová, známymi a kamarátmi prezývaná Gizi. Keď ľudia za bránami koncentračného tábora vystúpia z dobytčákov, z ampliónov sa ozvú tri mená, medzi nimi aj Gizino. Príslušníci SS chceli mať totiž istotu. Odvliekli ju od ostatných a život významnej bratislavskej rodáčky ukončila hrôza, pred ktorou ona sama zachránila veľké množstvo Židov. Mala totiž v dokumentoch napísané R.U., čiže Rückkehr unerwünscht, v preklade Návrat nežiaduci.
Gizela Fleischmannová, vtedy ešte Fischerová, sa narodila koncom 19. storočia v Bratislave. Ako to v tej dobe v ortodoxnej židovskej rodine bývalo, vyštudovala iba osemročnú školu a ďalej v štúdiách nepokračovala. Na školu však nezanevrela a učila sa sama ďalej. Jej dvaja bratia však boli vzdelaní muž, jeden vyštudoval právo, z ďalšieho sa stal lekár.
Keď mala 23 rokov, vydala sa za Jozefa Fleischmanna, o dva roky porodila prvú dcéru Alicu a o tri roky ďalšiu dcéru Judit.
Nacizmom poznačený život
Gizi bola mimoriadne aktívna v rámci slovenskej sionistickej organizácie. Pomohla založiť slovenskú Medzinárodnú ženskú sionistickú organizáciu, ktorú koncom tridsiatych rokov aj viedla, uvádza v podrobnom popise jej života Jewish Women’s Archive.
Rok 1939 bol pre ňu náročný. Nielen, že bolo jasné, že Slovensko sa stalo satelitom nacistického Nemecka, no začali narastať aj antisemitské útoky. Medzi prvými im podľahol aj Gizelin starší brat, vyštudovaný právnik. Priamo v centre Bratislavy ho napadli chuligáni kvôli jeho židovskému pôvodu a zbili ho tak, že na následky zranení zomrel.
Pochopila, že Židia v krajinách ovládaných nacistickým Nemeckom sú vo veľkom nebezpečenstve a už od roku 1940 poskytovala sociálnu pomoc židovským komunitám. Pôsobila tiež vo vedení organizácie HICEM, ktorá pomáhala Židom utekať do Spojených štátov.
Začala zachraňovať Židov pred transportmi do koncentračných táborov v rámci ilegálnej organizácie Pracovná skupina. V rámci snahy robila všetko preto, aby pred odvedením zachránila čo najviac životov.
Spojila sa dokonca aj s nemeckým poradcom pre židovské otázky na Slovensku Dieterom Wislicenym, ktorého podplácala. Vyšlo to a v jeseni 1942 sa aj s jej podporou podarilo zastaviť transporty zo Slovenska.
Tento rok bol pre ňu veľmi ťažký, lebo jej zomrel manžel. Napriek tomu jej poslanie pomáhať pretrvávalo. Svoje dcéry úspešne poslala do Palestíny, aby ich uchránila, ona však hrdinsky na Slovensku ostala, aj kvôli svojej mame.
V pozornosti režimu
Gizin plán bol zachrániť čo najviac ľudí. V rámci projektu „Plán Európa“, ktorý dával úplatky nacistickému vedeniu, sa Gizela snažila zohnať približne tri milióny dolárov. Oslovovala všetky židovské organizácie s cieľom zohnať tento ba až nereálny balík peňazí. Pre lepšiu predstavu, tri milióny dolárov v 1943 predstavuje viac ako 47,5 milióna dolárov v dnešnej dobe. Peniaze nezohnala, no jej snaha neostala bez povšimnutia, avšak negatívneho. O jej činnosť sa totiž začala zaujímať štátna bezpečnosť.
Viackrát ju vypočúvali a tiež zatkli. Bola prevezená do pracovného tábora v Novákoch, potom do Ilavského väzenia. Keď sa jej podarilo odtiaľ dostať, okamžite sa pustila opäť do svojej činnosti.
Krátko na to ale vypuklo SNP a perzekúcie, prenasledovanie Židov a ešte angažovaných, ako bola ona, iba narastali. Potom to, žiaľ, išlo všetko veľmi rýchlo. V októbri bola zatknutá gestapom, krátko na to ju deportovali do Serede. Tu nastalo pokušenie od veliteľa tábora Aloisa Brunnera. Môže sa dostať na slobodu, ak prezradí miesta, kde sa ukrývajú Židia v Bratislave.
To ona, samozrejme, odmietla, a tak s najbližším transportom smerovala do Osvienčimu. V dokumentoch mala napísanú poznámku, ktorú sme spomínali v úvode článku – Návrat nežiaduci.
Kocka pre Gizelu a ďalších
Odkaz veľkej Slovenky, ktorá zachránila pred istou smrťou stovky či tisíce ďalších, žije dodnes. V Izraeli je po nej pomenovaná ulica, na Slovensku jej bol osadený Stolperstein. Ide o pamätný kameň, ktorý bol umiestnený do chodníka pred miestom, kde bývala obeť nacistov.
Stolpersteine, alebo Kamene zmiznutých, môžete po Slovensku nájsť v mnohých mestách. Pripomínajú nám život významných ľudí a miesta, kde bývali predtým, ako ich zavraždil zvrátený režim.
Silný projekt vznikol v mysli Guntera Demniga, nemeckého umelca, ktorý začal s osádzaním týchto kameňov. Na Slovensku sa tejto činnosti venujú dobrovoľníci po celej krajine a koordinuje to OZ antikomplex.sk, ktorí v priebehu už 10 rokov postupne ukladali pietne kamene v rôznych mestách.
Nachádzajú sa už v 25 mestách a obciach po celom Slovensku, na túto jeseň pribudne 5 nových. Kameňov tak bude už takmer 250 na 70 rôznych adresách. V ich blízkosti pribúdajú nálepky QR kódmi, ktoré po načítaní záujemcom zobrazia aj príbehy a osudy ľudí, ktorým sú kamene venované.
Nahlásiť chybu v článku