Venovali ste niekedy pozornosť hlasu, ktorý pramenil z vášho vnútra a preniesol vás naspäť do detstva? Bez ohľadu na to, koľko máte rokov, vaša mladšia verzia je vašou každodennou súčasťou a v určitých okamihoch života sa veľmi rada pripomenie.
Pod pojmom „vnútorné dieťa“ si možno predstaviť nás samých v rôznych obdobiach nášho detstva. Je vyjadrením pozitívnych i negatívnych skúseností, zážitkov, prirodzeného nadšenia či zvedavosti, ktoré sme zažívali a pociťovali ako deti. V tomto období sme veľmi ovplyvniteľní a v čo najväčšej miere sa snažíme absorbovať to, čo nás učí naše blízke okolie.
Bohužiaľ, nie vždy je to len o pozitívnych zážitkoch. Ak ste v detstve zažili nejakú psychickú či fyzickú traumu, je veľmi pravdepodobné, že sa jej následky budú s vami ťahať aj v dospelosti. V týchto prípadoch kladú psychológovia dôraz na dôležitosť uzdravenia nášho vnútorného dieťaťa, vďaka ktorému budete schopní priniesť do svojho života väčší pocit bezpečia a istoty.
Proces uzdravenia vnútorného dieťaťa nie je určite jednoduchý a mohlo by sa zdať, že si vyžaduje jednoznačnú pomoc terapeuta. Existuje však viacero spôsobov, ako si môžete do určitej miery pomôcť sami. Jeden z nich popísal aj portál MindBodyGreen, ktorý odporúča vyskúšať rýchle cvičenie zložené z piatich základných bodov.
1. Vyberte si fotografiu z raného detstva
Ideálne je nájsť čo najstaršiu fotografiu a umiestniť ju niekam, kde ju budete mať na očiach každý deň. Spôsob, aký si zvolíte, je úplne na vás, či už pôjde o digitálnu fotografiu, ktorú si nastavíte ako tapetu či šetrič v mobile, alebo o klasiku, ktorú si vytlačíte a prilepíte napríklad na zrkadlo.
2. Identifikujte bolestivé spomienky
Pravdepodobne budete chcieť začať so spomienkou, ktorú vo vás vyvolá vybratá fotografia. Ak by to pre vás bolo náročné, využite zápisník, ale nebojte sa poprosiť o pomoc aj dôverného priateľa alebo člena rodiny, ktorí vás môžu nasmerovať a pomôcť vám ponoriť sa hlbšie do minulosti.
3. Dajte všetko na papier
Ak sa vám podarí identifikovať bolestivú spomienku, zapíšte si, čo sa vtedy stalo a ako ste sa cítili. Pokúste sa zároveň zamyslieť nad tým, akým spôsobom sa táto spomienka pretavuje do vášho osobného alebo pracovného života. Vnímate pri nejakých konkrétnych situáciách alebo rozhovoroch, že vo vás vyvolávajú rovnaký alebo podobný pocit?
Aj v tomto prípade platí, že ak je u vás táto spomienka spúšťačom úzkostných stavov, ktoré nedokážete prekonať sami, obráťte sa s prosbou o podporu na svojho dobrého priateľa alebo člena rodiny.
4. Zamyslite sa nad tým, čo ste sa naučili
V tomto bode by ste sa mali snažiť napraviť bolestivú spomienku vytvorením asociácie, ktorá bude nová a pozitívna. Nikto od vás nežiada, aby ste okamžite odpustili tým, ktorí vám ublížili. Ide skôr o to, aby ste sa snažili primárne zamerať na niečo dobré, aspoň jednu lekciu, ktorú ste sa, i napriek všetkému, naučili. Dokážete požiadať iných o pomoc? Naučili ste sa lepšej emocionálnej podpore? Vytvorili ste si svoj bezpečný priestor, alebo ste sa stali podporou pre tých, ktorí bojujú s podobnými traumami?
Toto nové spojenie nepríde zo dňa na deň, preto musíte byť trpezliví. Ak sa vám ho však podarí nadviazať, vybudujete si väčšiu sebalásku a budete schopní lepšie porozumieť tomu, čo je spúšťačom vašich nepríjemných pocitov. Zároveň sa časom stanete vyrovnanejší v situáciách, ktoré vás predtým dokázali stiahnuť ku dnu.
5. Zmeňte fotografiu a postup opakujte
Keď uzdravíte jedno svoje vnútorné dieťa, vyberte si ďalšiu fotografiu, na ktorej ste zase v inom, staršom veku. Takto budete postupne prechádzať od svojich spomienok z raného detstva až do súčasnosti. Vyžaduje si to dlhodobú prácu, ale v konečnom výsledku si uvedomíte, že to stálo za každú minútu času, ktorý ste tomuto procesu venovali.
A hoci sa hovorieva, že by sme sa nemali príliš obzerať do minulosti, niekedy sa jednoducho nedá pohnúť vpred bez toho, aby sme sa v niektorých veciach obzreli späť.
Nahlásiť chybu v článku