Platónovym najväčším úspechom je založenie Akadémie, ktorej študentom bol aj Aristoteles. Poznačil mnoho myslí, bez ktorých by dnes svet nebol tam, kde je. Svoje znalosti Platón demonštroval aj pomocou Podobenstva o jaskyni. Z jeho alegórie môžeme čerpať ponaučenie dodnes.

Predstavte si jaskyňu. V tej jaskyni sú k stene pripútaní ľudia a nevedia sa otočiť ani pohnúť, vidia len stenu pred sebou. Kvôli putám nevidia nikoho iného, ani východ z jaskyne, ktorý je presne za ich chrbtom. Jediným zdrojom svetla v jaskyni je ohnisko. Medzi pripútanými ľuďmi a ohniskom je zástena.

Za tou zástenou sú ďalší ľudia, ktorí sa však môžu pohybovať. Prechádzajú okolo, nosia sochy ľudí a zvierat vyrobené z dreva, kameňa a podobne. Tí, ktorí sú pripútaní, vidia vďaka ohňu vlastné tiene a dianie za zástenou. Ľudia prechádzajúci za zástenou medzi sebou občas hovoria, občas sú však úplne ticho. Ozvena sa odráža a tiene tancujú po stenách jaskyne, budia teda dojem, že tiene sú skutoční, hovoriaci ľudia. Keďže tí, ktorí sú spútaní reťazami, nemajú veľmi čo robiť, okrem rozprávania sa o tieňoch hádajú, ktorý tieň prejde okolo najbližšie. Tí, ktorí sú v hádaní lepší, dostanú odmenu.

Vo svojej metafore nás Platón prirovnáva k ľuďom, ktorí sú v jaskyni pripútaní k stene. Myslíme si a veríme, že vidíme realitu, ak sa pozeráme na tiene na stene jaskyne. Platón tvrdí, že by sme mali zvážiť uvoľnenie jedného človeka z pút a mali by sme mu dovoliť ísť ku vchodu jaskyne a vidieť svetlo. Najprv by svetlo spôsobilo človeku nesmiernu bolesť, keďže bol navyknutý na temnotu. Po tom, ako by si oči privykli svetlu, by človek uvidel skutočný svet a videl by, čo sa skutočne dialo za zástenou. Došlo by k odhaleniu klamu. K osvieteniu.

Platónovo podobenstvo o jaskyni reprezentuje život jednotlivca. Učíme sa a poznávame pomocou našich zmyslov a sme posadnutí tým, čo je fyzické a materiálne. Opustenie jaskyne znamená opustenie materiálneho sveta a ponorenie sa do sveta myšlienok. Toto je možné dosiahnuť len rozumom zbaveným ilúzií.

Svoju alegóriu Platón končí otázkou, čo by sa stalo s tými, ktorí vyšli von z jaskyne a mali by možnosť vidieť slnko. Čo by nasledovalo, ak by sa tá osoba vrátila do jaskyne a pokúsila by sa ostatným pripútaným vysvetliť, čo je vonku, aká je skutočnosť? Prišlo by im to nemožné a považovali by toho človeka za blázna. Aj keby sa ich ten, čo videl svet vonku, pokúsil oslobodiť z pút, neuspel by.

Platón túto metaforu používal, keď chcel zmierniť osud svojho mentora Sokrata, ktorý bol za svoje myslenie odsúdený a popravený Aténčanmi. A táto metafora je platná aj dnes.

Mali by sme sa sami seba pýtať, kto sme. Či sme tí pripútaní v jaskyni, alebo tí, čo vidia skutočný svet, taký, aký je. A keby sme boli pripútaní k stene a videli tiene, vedeli by sme, že sú to tiene? Chceli by sme svoj stav zmeniť? Mali by sme odvahu vystúpiť zo svojej zóny komfortu?

Pre tých smelých a odvážnych vždy existuje spôsob, ako sa dostať von z jaskyne. Nie je to síce také jednoduché, ako v Matrixe, keď si Neo vzal červenú pilulku, ale je to možné. Záleží na chcení každého jedinca rozvíjať sa. Chce to hodiny strávené prijímaním a overovaním nových informácií a poznatkov. A tie poznatky musíme vedieť využiť. Všetky poznatky sveta sú užitočné vtedy, ak sa nimi vieme v živote riadiť.

Prvým krokom je sebahodnotenie. Akceptovanie a chápanie toho, že nikto nie je dokonalý. Druhým krokom je zbaviť sa túžby po hromadení materiálnych vecí. Tretím krokom je pokorný a ohľaduplný prístup ku všetkým živým bytostiam. Štvrtým krokom je milovať každý jeden moment bytia a vážiť si všetko, čo je na danej chvíli jedinečné. Piaty krok…na ten prídete sami.

Vykročte z jaskyne, objavujte svet a o svoje zážitky a skúsenosti sa deľte s ostatnými. Sami buďte zmenou a dokážete zmeniť celý svet.

Pozri aj: PLATÓN – VÝROKY A CITÁTY

psych.sk (Petra Sušaninová) collectivelyconscious