Petra Sušaninová / /
Nehovoríme o superhrdinoch, do ktorých udrie meteorit alebo ich pohryzie pavúk a zrazu majú schopnosti, o akých môže obyčajný človek len snívať.

Hovoríme o prípadoch, kedy sa z obyčajného človeka stal génius napríklad po úraze hlavy. Aj keď sa takéto niečo nestáva každý deň, predsa len z času na čas ľudstvo šokuje prípad náhodného génia. Od ľudí, ktorí po úraze ovládali matematiku napriek tomu, že ju predtým neznášali, až po maliarov, ktorí sa zrazu nedokážu odtrhnúť od plátna. Do dnešného dňa je zaznamenaných 25 prípadov náhlej geniality.

Prípady náhlej geniality

V roku 1860 Eadweard Muybridge nemal šťastné obdobie. Mal málo kníh, čo je pre kníhkupca hotové nešťastie. Zveril preto na čas obchod bratovi a vybral sa po zásoby. Netušil, ako sa čoskoro zmení celý jeho svet. Cestou do Texasu sa zrazu splašili kone, ktoré ťahali voz. Eadweard utrpel vážne poranenie hlavy. Prebudil sa o 9 dní neskôr v nemocnici a trápilo ho množstvo ťažkostí. Mal dvojité videnie, záchvaty a úplne stratil schopnosť čuchu, sluchu a aj chuti.

Najviac však zmeny zasiahli jeho osobnosť. Stal sa z neho náladový muž, ktorý bez váhania zabil milenca svojej ženy a hovorí sa, že bol aj géniom. Vzdal sa kariéry kníhkupca a nasadol na loď do Anglicka. Stal sa z neho fotograf, a to nie hocaký. Vypracoval sa na najslávnejšieho fotografa tých čias, ktorý sa naučil zachytávať na fotografie pohyb. Okrem toho sa z neho stal aj vynálezca, pričom pred úrazom bol len obyčajným mužom predávajúcim knihy. Prípad tohto muža fascinuje lekárov ešte aj dnes.

Eadweard Muybridge

Gepostet von Art Times am Sonntag, 9. April 2017

Odborníci si myslia, že utrpel tzv. náhly savant sydnróm, teda jav, kedy sa z obyčajného človeka stane po úraze mozgu génius. Niečo podobné sa odohralo aj v roku 1994, keď chirurga Tonyho Cicoria zasiahol blesk. Ten ho zasiahol priamo do hlavy a keď sa zo zásahu zotavil, pocítil neovládateľné nutkanie hrať na piano. Spočiatku hral len známe skladby, čoskoro však začal skladať svoje vlastné. Dnes je z neho známy hudobník, skladateľ a zároveň chirurg.

Jon Sarkin bol chiropraktik, keď ho zasiahla porážka. Keď sa prebudil, musel absolvovať rôzne druhy terapií, aby sa znova naučil hovoriť a chodiť. Keď mu dali do ruky ceruzku, začal kresliť spočiatku abstraktné tvary. Čoskoro sa však z neho stal uznávaný umelec, jeho diela sa dostávali na obálky albumov, na výstavy a dokonca sú uverejnené aj v knihe, ktorú vydal majiteľ Pulitzerovej ceny.

CORRECTION: RUG'LL BE SHOWN AT NSAA ON SUNDAY FR/ 2:00 TO 4:00

Gepostet von Jon Sarkin am Mittwoch, 21. Juni 2017

Ešte zvláštnejší je prípad Jasona Padgetta. Jason nedokončil školu a pracoval v obchode, jeho najväčším koníčkom boli večierky a dievčatá. To posledné, čo ho zaujímalo, bola matematika. Všetko sa však zmenilo, keď sa jedného dňa dostal do potýčky v bare. Do nemocnice ho vzali so silným otrasom mozgu. Keď sa chcel nasledujúci deň napiť vody a otvoril kohútik, tečúca voda mu pripomínala geometrickú funkciu tangensu. Od toho dňa videl geometriu všade a matematikou bol doslova posadnutý.

Gepostet von Jason Padgett am Sonntag, 29. April 2012

Ako a prečo sa to vlastne deje?

Existuje niekoľko teórií a jedna z nich tvrdí, že v týchto prípadoch pôsobilo poranenie mozgu ako psychedelická droga LSD, ktorá znásobila kreativitu jedinca. Poranenie spôsobilo nadmerné vyplavovanie serotonínu a prepojenie tých častí mozgu, ktoré dovtedy fungovali separátne. Dochádza teda k tzv. synestézii.

Ďalšia teória vznikla v roku 1998, keď si lekári všimli, že mnohí pacienti trpiaci demenciou sú zároveň skvelí umelci. Jeden z pacientov začínal s jednoduchými kresbami, no s postupujúcou chorobou sa jeho diela menili na nádherné impresionistické maľby. Nanešťastie, choroba z neho urobila nepríjemného človeka trpiaceho mylnými predstavami. Vedci si myslia, že keď ľavá hemisféra mozgu, ktorá je zodpovedná za reč a logiku, následkom poškodenia upadá, preberie jej funkciu pravá. A práve v pravej hemisféra sa ukrýva kreativita človeka.

Fascinujúce sú aj prípady autistov, u ktorých sa vyvinuli špeciálne schopnosti a stali sa z nich tzv. savanti. Odhaduje sa, že až 1 z 10 autistov by mohol byť zároveň aj savantom. Niektorí odborníci si myslia, že niekde na spektre autizmu a savantizmu by bolo možné nájsť aj géniov, ako napríklad Einstein, Newton, Mozart, Michelangelo či Darwin. Môže za to údajne nízka hladina serotonínu v detstve, ktorá spôsobí, že ľavá hemisféra mozgu je vyvinutejšia a aktívnejšia, ako tá pravá.

Stephen Wiltshire draws the Empire State Building and New York City from memory. Following a 45-minute helicopter ride…

Gepostet von The Economist am Montag, 16. Oktober 2017

Aj keď sa môže zdať, že náhla genialita je úžasná vec, nie je to také jednoduché. Mnoho géniov trpí obsesiami a nutkaniami, u Padgetta sa napríklad vyvinula závažná forma obsesívno – kompulzívnej choroby. Jedinci s kreatívnymi schopnosťami zas tvrdia, že umenie pre nich je nie možnosť voľby, je to nutkanie. V Sarkisovom ateliéry sú stovky dokončených a nedokončených kresieb a skíc, ktoré kreslil, lebo mu tak kázal inštinkt. Okrem toho, Sarkis hovorí, že aj géniovia musia trénovať. Čím viac sa niečomu venujete, tým ste v tom lepší, talent nie je náhoda.

Na pochopenie vzniku náhlej geniality je ešte potrebný nejaký čas, avšak pomyslenie na to, že sa v človeku ukrývajú aj takéto schopnosti, je nesmierne vzrušujúce.

Pozri aj: Počuli ste už o savantoch? Niekedy boli nazývaní „idiotmi“, no v skutočnosti ide o ozajstných géniov

bbc
Všetko začína v tvojej hlave
0
Komentovať (0)