Témou obranných mechanizmov sa psychológovia zaoberajú už dávno a diskusiou o nich sa preslávil najmä Freud. Psychológovia tvrdili, že každý jeden človek je nositeľom rôznych intrapsychických konfliktov. Na to, aby sme ich vyriešili, údajne nemusíme vynakladať vedomé úsilie, pretože konflikty sa vyriešia samé, a to za pomoci spomínaných obranných mechanizmov. Neplatí to však vždy.

V niektorých prípadoch môžu konflikty pretrvať dlhodobo a vyústiť napríklad až do stavu úzkosti. Našťastie, vo väčšine prípadov obranné mechanizmy uspejú a toto je sedem z nich, ktoré využívame podvedome najčastejšie.

Racionalizácia

Aj keď si to nemusíme uvedomovať, toto správanie je veľmi časté – nevedome racionalizujeme všetci, takmer každý deň. Ide o vytváranie si falošných právd a morálnych ospravedlnení, aby sme si sami pred sebou ospravedlnili nevhodné správanie či  nevhodné myšlienky. Príkladom racionalizácie je napríklad to, keď chudobný ukradne bohatému peniaze a sám pred sebou to ospravedlní tak, že bohatý má predsa peňazí dosť a tá čiastka mu nebude chýbať.

Identifikácia

Táto forma obrany sa deje najmä v prípade, ak sa jedinec nachádza v nevyrovnanom vzťahu a potrebuje si pozdvihnúť vlastné sebavedomie. Jedinec s nižším sebavedomím sa tak napríklad pridá k futbalovému tímu alebo sa dá na bojové športy, aby mohol nadobudnúť pocit, že niekam patrí a je rovnako dobrý, ako ostatní.

Sublimácia

Pri tomto obrannom mechanizme ide o presmerovanie emócie (zvyčajne hnevu) iným smerom, ako je pôvodný objekt. Sublimáciu môžeme neraz vidieť v športoch, ako je napríklad boxovanie, ale aj v obyčajnom rodinnom živote, kde otec kričí na mamu, tá následne kričí na syna, syn potom nakričí na mladšiu sestru a tá si svoju zlosť vybije na bábikách alebo na domácom zvieratku.

Projekcia

Projekcia označuje pripisovanie vlastných pocitov a myšlienok inej osobe a dokonale ju vyjadruje myšlienka: vidí smietku v oku blížneho a vo svojom brvno nevidí. Agresívny muž tak napríklad obviní z rovnakého správania niekoho iného, vlastné agresívne správanie si však nepripúšťa. Alebo podvodník sa neustále obzerá cez rameno, lebo očakáva, že sa ho niekto pokúsi oklamať.

Regresia

Regresiu môžeme definovať ako návrat k vzorcom správania, z ktorých už jedinec vyrástol. Jav je často pozorovateľný najmä u teenagerov, keď im rodičia niečo zakážu a nasleduje krik, plač a cirkus. Platí to však aj naopak a jedinec sa tak môže správať v prípade, ak trpí nedostatkom pozornosti a infantilným správaním sa ju pokúša získať.

Reaktívny výtvor

Podľa názvu by ste si možno predstavili niečo celkom iné, no ide o mechanizmus, v rámci ktorého jedinec koná presne opačne, ako sa cíti. Tak sa napríklad môže stať z nenávisti láska a tak môže zvýšiť šéf plat zamestnancovi, ktorého v skutočnosti nemá rád a nemá o ňom vysokú mienku.

Popretie

Keď jedinec nevedomky využíva tento obranný mechanizmus, znamená to, že všetky negatívne informácie a pocity potlačí do nevedomia. S mechanizmom sa často stretávame napríklad v prípadoch, keď bol niekto v detstve zneužitý, v dospelosti si to však nemusí pamätať. Niektorí psychológovia si mysleli, že za mnohé neduhy môžu práve vytesnené spomienky a ak ich donútia vyplávať na povrch, jedinca vyliečia. Nebola to však celkom pravda, pretože vytesnené spomienky môžu byť po opätovnom vyvolaní skreslené a falošné.

S ktorým obranným mechanizmom sa stretávate najčastejšie?

Pozri aj: Psychopatický checklist: Psychológ Robert Hare vytvoril tento 20-otázkový test, ktorý vám pomôže určiť, či je niekto psychopatom

listverse